Dreamers 1 - Men Cry Too

4th Chapter

Nemohol som zaspať. Sedel som po tme v izbe na posteli už niekoľko hodín. Jediný zdroj svetla bolo pouličné osvetlenie.

Bolo po polnoci. Neviem, koľko presne. Chalani pred ôsmou odišli na koncert a ja som zostal doma. Zostal som doma, aby som nemusel nikomu ďalšiemu vysvetľovať, čo sa stalo.

Na chodbe sa rozsvietilo svetlo. Trochu som sa zľakol, nečakal som, že v tej chvíli príde domov Eddy. Ale nebol sám.

Bol s ním James. Vedel som to podľa hlasu. Potichu sa rozprávali, asi aby ma nezobudili.

Po chvíli vošiel James do mojej izby. Zdalo sa mi, že ho vôbec neprekvapuje, že nespím. Proste si sadol vedľa mňa, odfarbenú blonďavú hlavu si oprel o stenu a usmial sa na mňa. Nerozsvietil svetlo. Sedel tam so mnou v tme a úplne potichu.

„Načo si tu, James?" spýtal som sa ho. Musel som si odkašľať, aby mi bolo rozumieť.

„Myslel som, že sa budeš chcieť porozprávať. Prípadne len objať. Eddy ma presviedčal, že je neskoro a že budeš spať, ale ja som vedel, že nebudeš. Veď on vtedy tiež nespal," vysvetlil James.

„Ty o tom vieš?" nechápal som.

„Áno, ale nemysli si, že od neho. Povedala mi to jeho sestra. Eddy jej síce zakázal mať čokoľvek s niekym z nás, ale tak výnimka potvrdzuje pravidlo, no nie?" zasmial sa James.

„Hej, asi áno," pousmial som sa.

„Je ti už lepšie?" spýtal sa ma James.

„Čo myslíš?" nechápal som.

„Tú tvoju slabosť. V Manchestri si naozaj nevyzeral dobre, nechápal som, že to s tebou mohla spraviť tá cigareta," upresnil James.

„To nebolo iba tou cigaretou. Celý deň mi nebolo úplne najlepšie. Asi som bol len unavený a opica tiež urobí svoje. Začína toho na mňa byť priveľa," vzdychol som si.

„S chalanmi sme sa o tom po koncerte rozprávali. Nemáme teraz vyše týždňa žiadny koncert. Pôvodne sme mali ísť písať novú hudbu, ale choď radšej domov, ak chceš. Tam ťa teraz potrebujú najviac. Navyše, písanie a pitie obe začínajú na P a vieš, ako to u nás dopadá. To by ti tiež asi neprospelo," usmial sa James.

„Ďakujem, si kamoš," pousmial som sa.

„To je maličkosť, Tom. Viem, že by si pre ktoréhokoľvek z nás urobil to isté," James nad tým len mávol rukou.

„Prečo mi to vlastne hovoríš ty?" spýtal som sa ho, „chápeš, bývam tu s Eddym, čakal som, že mi niečo také príde povedať on."

„Vieš, bolo mi jasné, že sa chopíš príležitosti a chcel som ťa ešte vidieť pred tým, ako pôjdeš. Navyše, Eddy dnes obrátil pár pohárikov aj za teba. Má trochu v hlave, tak som ho doviedol domov. Radšej nech sa vyspí vo vlastnej posteli ako niekde v kríku na ulici. Ktovie, kam by ešte zamieril, keby som ho neodviezol domov," vysvetlil James.

„Ďakujem. Aj za túto informáciu, aj za to, že si môjho spolubývajúceho doniesol domov. Stavím sa, že ráno nebude vedieť, čo robil," zasmial som sa.

„Keby niečo, zostanem dnes spať tu. No, veď vieš, na gauči," zasmial sa a vyšiel von z izby.

Vstal som, šiel som za ním. Podal som mu zo skrine žltú kockovanú deku a šiel som sa do kuchyne napiť.

„Tommy, poď sem ešte na chvíľu," požiadal ma James, keď som zamieril späť do izby.

Šiel som k nemu, ku gauču. James ma silno objal a potľapkal ma po chrbáte. Zaboril som tvár do jeho pleca. Mal som, čo som potreboval. Niekoho pri sebe, kto toľko nepil a je schopný podržať ma. James bol ideálny adept na túto pozíciu.