Dreamers 1 - Men Cry Too

14th Chapter

Odkedy William a James odišli, nikto z nich sa mi neozval. Bol som doma vyše mesiaca a aj keď niečo už bolo lepšie, niektoré typy bolesti pretrvávali. Iné sa, naopak, pridávali.

„Tom, nevidel si moju nabíjačku?" spýtala sa ma Lorry a zarazila sa, keď mi vtrhla do izby, „si v pohode?"

„Ani nie," povedal som a odkašľal si. Sadol som si a chytil sa za hlavu.

Lorry mi položila ruku na čelo. Sadla si vedľa mňa a po chvíli povedala: „Máš horúčku."

„Je mi na hovno, ségra. Choď radšej preč, aby si odo mňa niečo nechytila," požiadal som ju a znova si ľahol. Ani moje hlasivky to už nezvládali.

„Znieš akoby si zjedol na raňajky za škatuľu brúsnych kotúčov," zhrozila sa Lorry.

„Dám sa dokopy, potrebujem sa len vyspať," odvetil som.

„Nie, Tom. Ty potrebuješ doktora," Lorry pokrútila hlavou a odišla.

Zostal som tam sám so zachrípnutým hlasom a nepríjemnou bolesťou hlavy. Najprv som len hľadel do stropu, potom som akosi zaspal. Necítil som sa dobre žiadnym smerom. Ani fyzicky, ani psychicky.

Zacítil som niečí dotyk. Najprv na čele, potom mi ruka tej osoby prehrabla vlasy. Precitol som a obrátil som sa. Sedela vedľa mňa moja mama a nežne sa usmievala.

„Ako ti je?" Spýtala sa ma.

„Na figu," odpovedal som takmer nečujne.

„Doniesla som ti čaj a lieky proti horúčke," oznámila mi mama a podala mi ich.

Posadil som sa a vypil som, čo mi dala. Hneď pri prvom prehltnutí som zvraštil tvár. Hrdlo ma bolelo ešte viac, keď som prehĺtal.

„Koľko je hodín?" spýtal som sa.

„Za chvíľu bude päť," odpovedala, „prespal si skoro celý deň."

„A myslím, že v tom budem pokračovať," vzdychol som si a znovu som si ľahol.

„Zostanem tu s tebou, ak môžem," pousmiala sa mama a pohladkala ma po chrbáte.

„Nerob si starosti, mami," odbil som ju.

„Nerobím si starosti, Tommy. Si moje dieťa, rovnako ako Lorry a Lynn. Aj s nimi som bola doma, keď im bolo ťažko. Zostanem tu s tebou," povedala.

„Nechcem, aby si odo mňa niečo chytila. Sama máš toho dosť. A nemysli si, že som si nevšimol, že ti je horšie," snažil som sa ju od toho odhovoriť.

„Nie je mi horšie, Tommy. To iba tá liečba."

„Dúfam, že aspoň zaberá, keď ťa tak oslabuje," vzdychol som si.

„Skús si trochu pospať, Tommy. Bude ti lepšie," zašepkala. Vstala a odišla.

Zaspal som, aj keď so slzami v očiach a proti svojej vôli. Aj v noci som niekoľkokrát cítil dotyk maminých rúk. Bola skontrolovať, či mám ešte horúčku. Tá našťastie postupne ustúpila.

„Tommy? Spíš ešte?" spýtala sa ma Lynn.

„Už nie," zachrapčal som a zakašľal, „prečo?"

„Niekto za tebou prišiel. Niekto na tretiu," odpovedala Lynn.

„Kto?" nechápal som.

„Jamie, Will a Eddie," odpovedala Lynn.

Vstal som a šiel som dole. Trojica chalanov sedela v obývačke, dvaja z nich sa rozprávali s mojou mamou a ten tretí si oblizoval prsty.

„Tommy!" usmial sa James.