Viin a Nicolasov plán sme sa dozvedeli v priebehu ďalších dní a to nie veľmi príjemným spôsobom. Violet nás jedno sobotňajšie ráno násilne zobudila a prinútila nás rýchlo spraviť všetku hygienu a obliecť sa.
,,Čo sa deje Parkerová? Prečo musíme vstávať tak skoro?" šomrala som a natiahla si na seba ešte aj tenký sveter. Hoci sa už začal jún stále nebolo vonku tak teplo.
,,Uvidíte. Určite budete milo prekvapené." žmurkla na nás.
,,Mám pocit, že to súvisí s tým prekvapením čo si nám spomínala na konci mája." hádala Molly.
,,Máš recht Mol. A teraz poďte! Čakajú nás raňajky, dlhá cesta a nakoniec sľúbené prekvapenie." vyhnala nás Violet z izby a následne aj z klubovne. Do Veľkej siene sme dorazili pár minút na to. Tam už nás čakal Nicolas.
,,Dámy." privítal nás a Vii venoval aj bozk na pery.
,,Dobré ráno Nicolas. Ak správne predpokladám, ani ty nám nepovieš o čo tu ide, že?" spýtala som sa ho.
,,Predpokladáš správne Dominique. Ale nebuďte také nedočkavé! Všetko sa dozviete v pravý čas." zopakoval nám Nicolas to, čo nám pred pár minútami v podstate povedala Violet.
Mierne namosúrene sme si sadli za stôl a pustili sa do raňajok. Chápem, že nám tí dvaja nechcú pokaziť prekvapenie, ale už ma celkom štve že všetko taja. Mohli by nám dať aj nejakú malú nápovedu.
,,Tak, čo teraz?" spýtala sa Molly, keď už sme zjedli všetko čo sme mali.
,,Teraz ide tá namáhavejšia časť. Zdvíhajte sa z lavičky baby, ide sa do Rokvillu!" zvolala Via.
,,Do Rokvillu?" čudovala som sa.
,,Áno, tam nás čaká to prekvapenie. Nicolas, ty vieš čo máš robiť." žmurkla naša kamarátka na svojho priateľa. Nicolas prikývol a niekam odbehol.
,,On nejde s nami?"
,,Príde potom neskôr, keď vybaví všetko čo je treba." odbila nás Violet a začala nás ťahať smerom von z hradu.
,,Vážne Violet, po dnešku asi začnem nenávidieť prekvapenia." frflala som.
,,Práveže mi budete obidve ďakovať." odvetila mi.
Cesta sa kľukatila a na obzore už bola vidieť jediná čarodejnícka dedina v Británii. Napriek tomu, že som sa snažila tváriť nezúčastnene a mierne urazene, poskočilo mi srdce a išla som umrieť od zvedavosti, čo si to na mňa a Molly tí dvaja pripravili.
Do Rokville sme dorazili zachvíľku a naše kroky zamierili do Troch metiel, pred ktorými nás už netrpezlivo čakal Nicolas.
,,Ako si sa sem dostal pred nami?" zaujímalo Molly a podozrievavo naňho pozrela. Nicolas jej otázku odignoroval a podišiel k Violet, ktorej následne niečo zašepkal do ucha. Via sa zatvárila smutne a naštvane zároveň a úskokom pozrela na mňa.
,,Nič sa nedá robiť. Nevadí, budeme musieť začať aj bez neho." povzdychla si.
,,Čo začať?" spýtala som sa. To už nás ale popostrčili dnu. Poriadne sme sa okolo seba rozhliadli, či nenájdeme nejaký voľný stôl. Bez úspechu. Všetky boli obsadené a tak som sa automaticky otočila na odchod.
,,Dom, kam odchádzaš? Len pekne poď!" popostrčila ma Violet k nejakému stolu. Zároveň rovnakým smerom ťahala aj Molly a tá keď zbadala ku komu mierime, zbledla. Za stolom, ktorý totiž Via určila ako náš cieľ, sedel Lysander Scamander a zádumčivo pil ďatelinové pivo. Hneď však ako si nás všimol pohár zastal uprostred cesty k ústam a Lysander sa ostal prekvapene dívať.
,,Dominique, Violet a Molly? Čakal som kohokoľvek ale vás nie." vydýchol prekvapene.
,,Čakal si Mirru, však?" pohŕdavo si odfrkla Mol.
,,Nie, nečakal. Cooper mi povedal, že ma tu čaká nejaké prekvapenie. Tak tu naň čakám." vysvetlil nám.
,,A to prekvapenie práve prišlo v podobe Molly. Bavte sa." žmurkla na nich Via, schmatla ma za ruku a ťahala k ďalšiemu stolu, pri ktorom už sedel Nicolas. Bol dosť blízko toho kde boli Molly a Lysander, takže som počula každé slovo.
,,Takže ty si moje prekvapenie Molly?" zdvihol obočie Lysander.
,,A zjavne ty si moje prekvapenie. Pravdepodobne ti nie som po chuti, že? Radšej by si tu bol s Mirrou." zdôraznila jej meno.
,,Ak ťa to zaujíma Molly, s Mirrou som sa rozišiel. Pred pár dňami." zamrmlal Lysander a prepálil ju pohľadom. Mol zjavne došla reč.
,,Ja- prepáč Lysander. To som nevedela. Mrzí ma to, že ste sa rozišli." povedala nakoniec.
,,Priznaj si to Molly. Nemrzí ťa to ani trocha." odhalil ju chlapec sediaci oproti nej.
,,Máš pravdu. Nemrzí ma to. A vieš prečo? V ten deň, keď si sa s ňou dal dokopy som ti chcela povedať že ťa ľúbim. Že ma mrzí že som ťa vtedy odmietla. A čo si ty spravil? Zlomil si mi srdce na márne kúsky." Molly po tvári tiekli slzy.
,,Aj ty si mi zlomila srdce Mol. Vtedy keď si povedala nie." zašepkal Lysander.
,,Ach Lysander, ani nevieš ako ma to mrzí! Bola som hlúpa a nevidela som akého úžasného chlapca mám pred sebou... prosím odpustíš mi to?" spýtala sa ho.
Chrabromilčan uvažoval.
,,To s čím si ma dva mesiace prenasledovala je pravda, že? Miluješ ma Molly, či len cítiš ľútosť že si ma odmietla a chceš to odčiniť?"
,,Hlupáčik, samozrejme že ťa milujem!" zhíkla Mol a rýchlo prebehla k nemu a venovala mu dlhý bozk na pery.
,,Áno!" zaradovala sa Via potichu a na tvári sa jej rozlial šťastný úsmev.
,,Takže o toto vám išlo?" spýtala som sa jej.
,,Sčasti." prikývla Violet.
,,Ale čo tu potom robím ja?" nechápala som.
,,Mal tu byť aj William... len ho nevieme nikde nájsť. Chceli sme, aby ste sa aj vy dvaja udobrili. Lenže to by si neverila, koľko je na škole Williamov. A ani jeden z nich nebol ten tvoj." vzdychla si. Polovicu jej rečí som však nepočúvala. Upútalo ma čosi iné. Ktosi, kto sedel trocha ďalej ako Molly s Lysanderom, ktorí sa teraz šťastne držali za ruky a na perách mali úsmevy. Ktosi koho nikto nevedel nájsť a on tu napriek tomu bol.
William.
A spoločnosť mu nerobil nik iný ako moja sestra Victoire.
,,Dom, počúvaš ma vôbec?" spýtala sa ma mierne namrzene Violet.
,,Nie." odvetila som jej popravde a vstala od stola.
,,Kam ideš?" nechápala Via. Nepovažovala som za potrebné jej odpovedať. Mojim cieľom bolo sa dostať k Williamovi a konečne si toto celé vysvetliť.
,,William!" zvolala som naňho. Akoby ma ani nepočul.
,,William, no tak pozri sa sem!" mávala som naňho. Lenže on bol tak zabraných do rozhovoru, že nedával pozor na nič ostatné. Hlúčik Bystrohlavčanov si ma začal podozrivo obzerať.
William a Victoire, ešte stále sa rozprávajúc, pomaly zamierili k dverám a o chvíľu zmizli vonku.
,,William stoj prosím!" zúfalo som si povzdychla. Nepočul ma.
,,Ty musíš byť Dominique Weasleyová, že?" spýtal sa ma jeden Bystrohlavčan. Prekvapene som naňho pozrela.
,,Áno, to som ja. Nevieš náhodou kam išiel William?" spýtala som sa ho. Za pokus nič nedám. Možno o ňom niečo vie.
,,Kto je William?" nechápal chlapec.
,,Ten chalan čo sa pred chvíľou rozprával s mojou sestrou a spolu vyšli von. Ak to náhodou nevieš, moja sestra je Victoire Weasleyová." vysvetľovala som.
,,Vic poznám ale žiadneho Williama nie... Jáj ty myslíš Matiasa, že? On sa s ňou pred chvíľou rozprával." usmial sa na mňa chalan.
Ostala som zarazene stáť a mala som pocit akoby všetko zastalo.
,,Matiasa? Nie ja myslím Williama." šepkala som.
,,No však Matiasa! Matiasa Williama Reyesa!" tvrdil svoje Bystrohlavčan.
,,Matias William Reyes?"
,,Áno, to je môj spolužiak. Chodí do Bystrohlavu a má hnedé vlasy a hnedé oči. Nedávno niekedy na začiatku druhého polroka ste sa ževraj dali dokopy či čo..."
Nemohla som dýchať. Všetko dokonale sedelo na Williama. Na môjho Williama.
,,Veď ste spolu dlho, to si nevedela že sa volá Matias? Volajú ho tak všetci." nechápal chlapec oproti mne.
,,Nie, nevedela som to." šepkala som priškrtene. Svet sa so mnou krútil. Nie nie nie! Nemôžem sa pravdu dozvedieť takto! Nie som na to pripravená! William... William mi zjavne celý čas klamal.
,,Si v poriadku?" počula som hlas ale nevedela som určiť kto na mňa hovorí.
,,Nie... potrebujem vzduch..." povedala som a následne vybehla von z Troch metiel. Bežala som naspäť do hradu, nevnímajúc nič okolo mňa.
,,Dominique počkaj!" rozbehol sa niekto za mnou a o chvíľu ma zvieral v náručí. Tú vôňu by som spoznala kdekoľvek. William. Či Matias? Kto teda je?!
,,Domi prepáč mrzí ma že si sa pravdu dozvedela takto.... naozaj ma to mrzí..." hovoril mi a hladil ma po vlasoch.
,,Nechaj ma!" vytrhla som sa mu a odstúpila.
,,Dominique prosím vypočuj ma." žiadal ma.
Odmietavo som pokrútila hlavou.
,,Nechaj ma." zopakovala som.
,,Domi..." vzdychol si.
Otočila som sa na päte a mierila ku vchodu do Rokfortu.
,,Dominique!" zvolal William a pri dverách dnu ma dobehol.
,,Nepočul si?! Choď preč! Vôbec neviem kto vlastne si!" kričala som naňho.
William mi vážne pozrel do očí a povzdychol si.
,,Myslím, že je čas aby si sa dozvedela celú pravdu."
Dam dam daaaaam :D veľké finále práve začalo :D nejaké názory na Williamovo pravé meno? Matias William Reyes... konečne vieme jeho celé meno :D aká bude ďalšia pravda ktorú Dominique povie? Rada si prečítam vaše domienky ;)
Vidíme sa pri ďalšej časti ^^