Ráno pri raňajkách sa ku mne zniesla naša rodinná sova Étoile. Na nohe mala priviazaný list. Opatrne som ho odstránila. Étoile následne bez slova odletela. Super. Ešte aj tá sova je na mňa protivná.
Otvorila som list a ponorila sa do čítania.
Ahoj Dominique!
Ako sa ti darí? Počul som, že si mala mierny otras mozgu. Hádam ti je už lepšie.
Píšem ti, aby som uviedol veci na pravú mieru. Prednedávnom som sa dozvedel, že ti Victoire v záchvate zlosti povedala, že ťa nepozve na našu svadbu. To však nie je pravda. Ja aj ona budeme radi, keď na našu svadbu prídeš. Tak, dúfam, že sa na ňu veľmi nehneváš. Teším sa na naše ďalšie stretnutie.
Teddy
Ak to Victoire nemyslela vážne tak nech sa premením na ropuchu. Prečo by sa premerlina mala tešiť, ak by som prišla na tú jej sprostú svadbu?!
Naštvane som ten list pokrčila a hodila smerom k Bystrohlavskému stolu priamo na Victoire.
,,Ehm Dom? Čo také úžasné sa tam písalo, že si to hodila svojej sestre?" spýtala sa Molly.
,,Teddy ma pozval na ich svadbu." zavrčala som.
,,Ale veď to je skvelé!"
,,Úplne úžasné!" povedala som ironicky.
,,Aký máš problém Dominique?"
,,Problém je ten, že ma to absolútne nezaujíma nejaká svadba mojej sestry!" skríkla som. Všetci vo Veľkej sieni sa na mňa otočili. Dokonca aj Victoire sa na mňa pozerala. V očiach sa jej na chvíľu mihol bolestný výraz, no hneď na to ho vystriedalo opovrhovanie.
Postavila som sa a vystrelila von z Veľkej siene na školské pozemky. Októbrové slnko sa na mňa uškŕňalo a mala som pocit akoby vravelo: ,,Super Dominique. Zase si sa strápnila pred celou školou. To sa môže podariť len tebe."
,,Daj pokoj!" zakričala som.
,,Prečo? Veď som len teraz prišiel!" ozval sa mne dobre známy hlas.
,,Aj ty William! Aj to slnko!"
,,Ty sa rozprávaš zo slnkom?"
,,Problém?"
,,Nie. Ja len, že to nerobí veľa ľudí."
,,Čo ma do toho. Nepočul si? Daj pokoj." odvrkla som mu.
,,To si predsa povedala slnku."
,,Merlin William! Vypadni!"
,,Ja som ti povedal kedy odídem. Nepamätáš?"
,,Ja som kým som! Chápeš?!"
,,Ale nie si sama sebou divožienka!"
,,Nevolaj ma tak!"
Zasmial sa a nebezpečne sa ku mne priblížil. Taktiež som k nemu podišla bližšie.
,,Budem ťa tak volať divožienka." zašepkal.
,,Tak to si na omyle." uškrnula som sa a ešte viac sa k nemu priblížila.
,,Dominique?"
,,Aguamenti." zlomyseľne som zašepkala a prútikom namierila na jeho nohavice. William od zlosti vykríkol na celý školský areál a bežal sa prezliecť.
,,Za toto sa ti pomstiť divožienka!" povedal a už ho nebolo.
Zasmiala som sa a spokojná sa vrátila do hradu. Hneď pri vchode som narazila na svoju sestru. Ignorovala som ju a bez slova prešla okolo nej.
,,Dominique čakaj!" zakričala za mnou.
,,Čo chceš Victoire?"
,,Ja... chcem sa porozprávať."
,,Nehovorila si na začiatku roka, že so Slizolinčanmi sa zásadne nebavíš?!" štekla som po nej.
,,Hovorila."
,,Tak to láskavo dodržuj. Nie sme kamarátky, pamätáš?!"
,,Áno." zašomrala a odišla. Nelámala som si nad ňou hlavu a zamierila som si to do klubovne. Takmer nikto tu nebol. V spoločenskej miestnosti boli iba Nicolas a Violet, ktorý si pravdepodobne mysleli ako sú veľmi nenápadný, keď sa bozkávajú na gauči. Molly som nikde nevidela.
,,Ehm ehm." zakašľala som smerom k tým dvom hrdličkám. Okamžite sa od seba odtrhli a Violetine vlasy nabrali fialovú farbu.
,,Dominique! My sme nič... Ja... Nicolas.." zahabkala.
,,Via, mne je úplne jedno čo ste tu vy dvaja robili. Nevieš kde je Molly?"
,,Je sobota, takže je pravdepodobne na metlobalovom ihrisku a pokúša sa chytiť zlatú strelu aby sa dostala do tímu." odpovedala mi ešte stále celá červená a jej vlasy boli čoraz viac fialové.
,,Pre Merlina! Metlobal!" skríkla som a okamžite som sa otočila.
,,Ďakujem!" povedala som ešte a opätovne vyšla z klubovne.
Ja som teda riadne blbá! Keby si moja dutá hlava spomenula, že dnes je metlobal nemusela by som ísť zvonka do podzemia a potom z podzemia zase von na metlobalové ihrisko.
Dobehla som tam práve včas. Ešte sa len rozohrievali. Rýchlo som si sadla na tribúnu a pozorovala nábor.
Molly bola v tíme už minulý rok. No najnovší kapitán Theo Barnes rozhodol, že každý, kto chce byť v tíme sa musí zúčastniť konkurzu.
,,Hej Weasleyová!" zakričal na mňa môj statný spolužiak Theo.
,,Áno Barnes?"
,,Chytaj!" skríkol a hodil po mne prehadzovačku. Obratne som ju chytila a hodila do brány. Náš brankár sa načiahol, no moju strelu nechytil.
Theo zastal vo vzduchu a hlasno zapískal.
,,Stále taká fantastická ako pred troma rokmi. Nechceš do tímu?"
,,Nie Barnes. Nechcem sa vrátiť." odvetila som mu. Theo pokrčil plecami a vrátil sa späť na ihrisko. Povedal pár slov a nábor sa mohol začať.
Molly presne ako som predpokladala, získala s veľkým náskokom pred ostatnými uchádzačmi miesto stíhačky. Theo Barnes našiel pre každú pozíciu dobrého hráča. Len jedno miesto triafača bolo stále voľné.
,,Barnes! Nezabudol si niekoho obsadiť?" zakričala som naňho. Theo zletel ku mne na tribúnu a lišiacky sa usmial.
,,Nezabudol. To miesto je tvoje Weasleyová. Vidíme sa na tréningu." žmurkol, opäť nasadol na metlu a odletel.
,,Barnes!"
Rýchlymi krokmi som aj ja zišla z tribúny, prešla okolo nadšene sa tváriacej Molly a zamierila si to rovno k našemu najnovšiemu kapitánovi.
,,Čo si to povedal?!"
,,Že ťa vítam v tíme. A ozaj, dnes ti to naozaj pristane." usmial sa a následne odišiel. Stála som namieste ako obarená a celá som sa červenala. Ani neviem či od hnevu alebo od hanblivosti. Stála by som tam aj do večera, keby neprišla Molly a násilím ma neodtiahla do hradu.
,,Poď Dom, ideme na obed." povedala a ťahala ma za ruku. No ja som len nepríčetne pozerala pred seba a pery sa mi pohybovali v neznámej kliatbe na všetkých chalanov na tejto škole.
Vo Veľkej sieni bolo rušno. Od slizolinského stolu na nás mávala Violet. Molly ma k nej zatiahla a rýchlo sme si prisadli.
,,Čo sa jej stalo?" spýtala sa Via Molly potichu.
,,Ále, len ju otravoval Theo Barnes." mávla Mol rukou. No aj tak potom obidve pozreli na mňa.
Môj pohľad smeroval na druhý koniec stola, skade sa na mňa uškŕňal Theo Barnes a niečo sa mi snažil povedať.
,,Najprv Andrew Zabini, potom ten William a teraz Theo Barnes? Dievča, nebaľ tu všetkých chalanov na škole." zasmiala sa Molly. Prepálila som ju pohľadom a radšej sa venovala obedu. Violet a Mol si vymenili významné pohľady a naštastie to už nechali tak.
••••
Na ceste z obeda ma zastavil Theo.
,,Hej Weasleyová! Čo by si povedala na menší výlet do Rokvillu na budúcu sobotu?" zakričal.
Zastala som a nebola som sama. Jeden študent, ktorý išiel okolo strnul a tváril sa, že nepočúva.
,,Ja neviem Theo..." odpovedala som vyhýbavo.
,,Prosím. Bude sranda." prosil.
,,Tak dobre." súhlasila som nakoniec.
Neznámemu študentovi, ktorý nás "vôbec nepočúval" vypadli knihy. Rýchlo si ich však pozbieral a pratal sa preč.
Theo ma doprevádzal celú cestu do klubovne. Nechal ma ísť až pred dievčenskými spálňami a on odbočil do chlapčenských.
Sama pre seba som sa usmiala. Možno Theo Barnes nie je až taký zlý.
Čo poviete na Thea? :D
Ja osobne nie som s touto častou veľmi spokojná, ale snáď sa vám páčila. :)
Každý vote, koment a videnie poteší :)