dreamers 3 - heartbreaker's home

35th Chapter

Niektoré dni s tomom pod jednou strechou začínali byť ťažšie. Nechcela som sa s ním hádať. No po pár týždňoch mi nedával na výber. Chcela som začať čo najskôr pracovať, aspoň na chvíľu vypadnúť z tej hustej atmosféry. Keď som bola s Tomom, vzduch mal hustotu olova.

„Zajtra idem za Johnom," oznámila som Tomovi, keď sme večer sedeli v obývačke. Nepozrela som sa naňho a bola som si istá, že ani on sa nedíval na mňa.

Nič mi na to nepovedal. Iba tam potichu sedel a sledoval telku, akoby som vôbec nič nepovedala.

„Ignoruješ ma?" spýtala som sa ho.

„Myslel som, že to bola oznamovacia veta. Na tie netreba odpovedať," povedal úplne odmerane Tom.

„Tak to poviem inak. Celý deň nebudem doma, lebo musím pracovať. Je to aj tvoja vina, dávaš mi zámienky na písanie piesní, ktoré nie sú úplne šťastné. Ani ja s tebou nie som úplne šťastná," povedala som mu.

„A čo s tým mám akože spraviť?" spýtal sa ma Tom, stále úplne pokojne. V poslednej dobe bol ako vymenený.

„Mohol by si sa prestať správať ako psychopat. Ako keby si bol zase na tých veciach... Na tom, čo si bral, keď James zomrel," skonštatovala som.

„A čo keby som aj bol. Dal som ti slobodu, tak ju daj aj ty mne," odvrkol Tom.

„Našiel si si niekoho?" spýtala som sa ho.

„A keby aj, čo s tým spravíš?" spýtal sa ma Tom.

„Pôjdem z nahrávania k Eddymu namiesto sem. Uvidíme, kto vydrží hrať túto hru dlhšie," zavrčala som. Vstala som a šla som do spálne na poschodie.

Nemohla som zaspať. Stávalo sa to vždy, keď sme sa hádali. Prebdela som celú noc a tvárila som sa, že spím, keď do izby vošiel Thomas Austin a úplne bez záujmu si ľahol na svoju stranu postele.

Ráno som odišla ešte skôr, ako Tom vstal. Nemala som chuť na raňajky s ním. Jednoducho som si vzala svoje veci a šla do štúdia za Johnom.

Vošla som do budovy a zaklopala na dvere Johnovej kancelárie.

„Ďalej," ozvalo sa zvnútra.

Otvorila som dvere a vošla dnu. Sadla som si do kresla oproti Johnnymu a nahlas so povzdychla.

„Čo tu robíš, mika?" nechápal Johnny.

„Chcem sa vrátiť späť do práce. Nie je to očividné?" spýtala som sa.

„Mala si byť doma do konca roka. Stalo sa niečo?" spýtal sa ma Johnny.

„Okrem toho, že mi lezie na nervy Tomova prítomnosť a neskutočne sa doma nudím, sa vôbec nič nestalo," odpovedala som.

„Stalo sa medzi vami niečo?" spýtal sa ma John.

„Myslel si si, že narodenie detí úplne spraví to, že som ho podviedla? Dal mi slobodu a nemôžem čakať, že budeme navždy dobrí priatelia. Tak to v živote nefunguje. Ver mi, premýšľala som o odchode," vzdychla som si.

„Nevedel som, že je to až také zlé," povedal John.

„Fajn, nechajme to tak. Tu máš moju robotu za posledného pol roka, niečo z toho vyber," povedala som mu a podala som mu niekoľko papierov.

John si ich prezrel, po chvíli jeden z nich vybral a písal mi ho: „Tento."

Bol to text piesne Dark eyes. Pieseň, ktorú som napísala, keď mi to všetko prišlo ľúto a keď som sa bála, že je koniec. Pieseň, ktorú som písala, keď som chcela radšej počuť lži ako krutú pravdu.

„Písala som to, keď James zomrel. Dlho som to mala odložené," vzdychla som si.

„Poďme s tým niečo spraviť. Je to dobrý text, len k tomu treba nejakú jemnú hudbu. Nič ostré. Iba niečo, čo podčiarkne dôležité veci v piesni," povedal Johnny a vstal.

Prešli sme do vedľajšej miestnosti a pustili sme sa do práce. Celé dopoludnie sme sa nezastavili. Snažili sme sa z toho vyťažiť čo najviac. Aby to bolo čo najskôr hotové.

„Fajn, sú dve hodiny. Dáme si pauzu," zavelil John.

Johnny odišiel, ja som zostala v štúdiu úplne sama. Sadla som si na stoličku v kúte a vytiahla som z kabelky mobil. Po včerajšku som bola odhodlaná vytočiť Eddyho číslo.

Zvonilo to. Po chvíli sa ozval Eddyho hrubý hlas: „Prosím."

„ahoj, Eddy. To som ja, Mika. Chcela som vedieť, či dnes večer môžem prísť," povedala som.

„Jasné, môžeš. Už dlho som ťa nevidel," usmial sa Eddy.

„Dúfam že ti nepokazím plány," nadhodila som.

„A aké plány? Pozerať telku a jesť pukance môžem aj s tebou," zasmial sa Eddy.

„To je fajn. Rada by som prišla, nechce sa mi ani trochu zostávať doma s mojím zdutým spolubývajúcim," vzdychla som si.

„Deje sa niečo?" spýtal sa ma Eddy.

„Tvoj kamoš ma kvalitne ignoruje a je protivný. To sa deje," odpovedala som.

„Musíš ho len nechať trochu vychladnúť. Máme teraz v práci ťažšie obdobie, navyše žiť s malými deťmi mu tiež asi neprospieva. Je jednoducho unavený. Videl som Toma, keď mal dosť, a ver mi, bol vtedy neznesiteľný," povedal mi Eddy.

„Fajn, tak mu dám čas. Ale dnes večer platí, že?" spýtala som sa.

„Áno," prikývol Eddy.

„Asi prídem aj skôr ako večer. V štúdiu budem do dvoch hodín hotová a nechce sa mi ísť domov," vzdychla som si.

„Ak chceš, prídem o štvrtej po teba. Môžeme ísť niekam von," navrhol Eddy.

„To znie úžasne," usmiala som sa.

„Takže o štvrtej?" spýtal sa ma Eddy.

„O štvrtej," prikývla som a zavesila.

Pár minút na to sa do štúdia vrátil Johnny aj s partiou muzikantov. Všetci zaujali svoje miesta s pokračovali sme v práci.

Tesne pred štvrtou sme skončili. Zbalila som si svoje veci a vyšla som von pred budovu. Eddy ma už čakal vonku, na moje prekvapenie vyzeral lepšie ako obvykle. Mal oblečené modré džínsy, ktoré sa smerom nadol rozširovali, biele tričko s krátkym rukávom a modrý prúžkovaný sveter. Bol oholený, dlhé vlasy sa mu vlnili tamer na pleciach. Keď ma uvidel, doširoka sa usmial.

„Čakal si ma dlho?" spýtala som sa ho.

„Nie, len teraz som prišiel," ubezpečil ma Eddy.

„Kam pôjdeme?" spýtala som sa ho.

„Môžeme ísť ku mne domov. Navaril som," usmial sa Eddy.

„To znie skvele," usmiala som sa. Nechala som Eddyho, aby ma chytil za ruku a doviedol k sebe domov. Mal naozaj veľký, elegantne zariadený byt s priestrannou terasou, kde bol stôl a pripravená večera.

„Tak, vitaj u mňa," usmial sa Eddy.
Sadla som si k stolu a čakala, kedy príde. Eddy otvoril fľašu s vínom a nalial nám obom do pohárov. Pečené mäso voňalo priam božsky. No aj tak som sa nepustila do jedla. Chcela som sa najskôr porozprávať.

„Ďakujem, Eddy. Vyzerá to naozaj úchvatne," pousmiala som sa.

„Čokoľvek pre niekoho ako ty," usmial sa na mňa Eddy.

„Eddy, v poslednej dobe som dosť premýšľala," začala som, „asi to nebude správne rozhodnutie, ale možno bude lepšie, ak od Toma odídem. Ty si úžasný človek, skvelý kamarát a excelentný kuchár, ale nie som si istá, či som pripravená na takýto vzťah. Neviem, či by som sa mala vrátiť do Brazílie a skúsiť zistiť, že to nebol iba alkohol. Obaja vieme, že to nebol iba alkohol. Bola to iba kvalitná výhovorka pre médiá, ktoré aj tak všetko zveličujú. Nechcem sa vrhať zo vzťahu do vzťahu. Ale nechcem, aby bolo všetko medzi nami iba na jednu noc. Chcem tu dnes zostať a ak pochopím, čo moje srdce chce, nebude to naposledy."