dreamers 3 - heartbreaker's home

17th Chapter

*rozpráva Tom*

„Prosím ťa, preskočme zbytočné konverzácie a 'som v pohode' frázy," vzdychol som.

Vedel som, že ma Eddy chce len objať, akože ma podporiť, no začínalo mi to liezť na nervy. Akoby som bol ten najzraniteľnejší chlap na svete. Bolelo to, je to pravda. Ale nechcel som sa cítiť ako troska. Mysleli si, že mi to robí dobre, ale iba mi to viac ubližovalo.

„Si okej, Tommy?" spýtal sa ma.

Jasné, som na drogách ale úplne okej, dokonca by som mohol byť šťastný, pomyslel som si. Toľko sarkazmu v jedinej vete.

„Hej, je mi fajn," prikývol som.

„Ak to nezvládaš, povedz mi to. Vieš, že ti chcem pomôcť," ponúkol sa Eddy.

Pomôcť, to chcete všetci, pomyslel som si. Nemusíš vedieť všetko.

„Dám ti vedieť," pousmial som sa.

„Hodím ťa domov. Myslím, že s niekým v tejto miestnosti hovoriť zaručene nepotrebuješ," pokrútil hlavou William. Chytil ma za plece, ťahal ma k dverám.

„Čo to sakra robíš? Kto tu je?" nechápal som, odmietal som ísť prv, ako mi to vysvetlí.

„Tommy, ver mi, že je to len jeden kretén, ktorý si nezaslúži tvoju pozornosť. Poď, Mika už čaká vonku," ťahal ma preč, no ja som zastal a obzrel sa po miestnosti. Vzadu som zahliadol povedomého chlapíka hovoriť s jamesovým bratom. Tmavšia pleť, zarastená brada, čierne vlasy so zelenými prúžkami... Hneď som pochopil, o kom je reč.

Vytrhol som sa Williamovi, rozbehol som sa za ním. Chcel som ho zmlátiť a zároveň vyobjímať. Neukázal sa päť rokov. Odkedy zomrela moja mama.

„Ryan!" vykríkol som. Nedokázal som urobiť nič iné.

„Tommy, ja... Je mi to ľúto," začal Ryan.

„A čo má byť? To mi už povedalo niekoľko miliónov ľudí! Nevráti ho to! Nič to nevráti. Nič to neznamená! Sakra, on je mŕtvy!" kričal som po ňom. Len s veľkou námahou som sa nerozplakal.

„Tommy, upokoj sa, prosím ťa. Ja... Myslel som si, že sa už nebudeš hnevať," vzdychol si Ryan.

„Nemám sa hnevať? Zmizol si, keď som ťa potreboval! Kde si celé tie roky do frasa bol?!" zjapal som. To, čo vtedy spravil, sa nedá zabudnúť.

„Tommy..." začal. Nemienil som počúvať jeho výhovorky.

„Vždy som ti pomohol, keď si to potreboval! No keď som to potreboval ja, podával si mi cigu a povedal mi, aby som to tak nebral! Si arogantný idiot, ktorý myslí len na seba! Prajem si, aby som ťa nikdy nestretol. Prajem si, aby som tak nepotreboval cudziu pomoc. Nikdy som to nechcel pripustiť, ale potrebujem to. Nikdy som sa necítil tak na dne!" zjapal som, bol som vytočený.

Objal ma. Proste ma objal. Vrhol sa mi okolo krku, chytil ma potetovanými pažami. Nemohol som sa mu nijak vyšmyknúť. Držal ma tak pevne ako nikdy predtým.

„Je mi to naozaj veľmi ľúto, Tom. Ja viem, že som bol totálny debil, že som tu mal byť pre teba. Viem, že mi to nikdy neodpustíš. A nikdy to od teba nebudem žiadať. Lebo by som žiadal príliš," šepkal, hladkal ma po chrbte.

Jeho hlas znel nežne a pokojne, upokojoval ma. Nikdy som sa naňho nechcel hnevať. Ale nikdy som mu to nechcel odpustiť. Nerozumel som samému sebe.

„Neviem takto ďalej žiť, Ryan. Nezvládam to," pokrútil som hlavou. Sadol som si na stoličku, on urobil to isté.

„To je normálne. Keď som odišiel, mal som pocit, že to správne je zároveň tá najväčšia chyba. Viem, že to máš teraz rovnako," pousmial sa.

„Tommy?" ozval sa za mnou dievčenský hlas. Obzrel som sa, hľadel som do tváre svojej priateľky, „je všetko v poriadku?"

„Áno, zlatko," pousmial som sa, „teraz už áno."

„Stalo sa niečo?" nechápala, „William mi povedal, že si sa rozbehol za Ryanom, mala som o teba strach."

„Nič sa nestalo, nemusíš sa báť. Sme dospelí," pousmial sa Ryan.

„Aj keď to tak občas nevyzerá," zasmial som sa. Naozaj som sa niekedy správal ako idiot. Len preto, lebo som nedokázal zabudnúť na minulosť.

„Poďme radšej domov. Nie je mi najlepšie," navrhla Mika.

Vstal som, usmial som sa na Ryana a spolu s Monicou som vyšiel von. Nastúpili sme do auta, William nás bez slova odviezol domov. Mika hneď vystúpila, no mňa Will schmatol za rukáv, aby ma zadržal.

„Naozaj je všetko v poriadku?" spýtal sa ma.

„Je to tak ako to je. Povedali sme si svoje a rozišli sme sa. Nechce odpustenie, chce len aby som sa s ním znova bavil. Vtedy ma bolelo viac prísť o priateľa ako o člena skupiny. Pretože som si myslel, že mu môžem povedať čokoľvek. A on sa ani neozval, keď som trpel. Ani raz mi za tých päť rokov nezavolal. Nemohol som za ním prísť s obyčajným ako sa máš," odpovedal som.

„Dobre, už ťa nechám. Choď radšej za mikou, vravela, že jej znova bolo zle," vzdychol si Will.

Vystúpil som a rozbehol sa do domu. Vošiel som dnu, Monica ležala na gauči, vyzerala dosť zle. Kľakol som si k nej na zem, odhrnul som jej vlasy z tváre a položil jej ruku na čelo. Úplne horela.

„Zostaň ležať, donesiem ti lieky," zašepkal som a rozbehol som sa do kuchyne. Vrátil som sa k nej s vodou a liekmi, horko-ťažko sa posadila.

„Je mi na zvracanie," posťažovala sa mi.

„Vypi to, bude ti lepšie," pousmial som sa.

Prehltla lieky, vypila do dna pohár vody. Potom si znova ľahla, prikryl som ju dekou. Zahniezdila sa a zatvorila oči.

„Odpočiň si, potrebuješ to," pousmial som sa, pobozkal som ju na čelo a vstal.

„Prosím, nechoď," zachrapčala.

„Neboj sa, hneď som späť. Len si zbehnem hore po zošit," usmial som sa a vybehol som z izby hore schodmi. Vošiel som do spálne, na písacom stole som mal otvorený zošit. Chytil som ho, vzal som si ceruzku a vrátil som sa dole. Sadol som si na zem vedľa gauča, zošit som položil na kolená. Začal som v ňom listovať, hľadal som text, ktorý som potreboval dokončiť.

Teraz už som sa nebál priznať, že je o ňom. Mal som to tam už dva roky. Nikdy som to nedokončil. Príliš ťažko sa mi na to myslelo. Nedokázal som udržať pozornosť pri tej spomienke. Až moc to bolelo.

S nikým o tom nikdy nehovorím. Monice som povedal veľa svojich spomienok, dobrých i zlých. Ale toto bolo príliš aj na náš vzťah.

Mali sme dvadsaťdva. Boli sme skupina, ktorá vypredávala štadióny a lámala rekordy. Všetci nás videli ako najlepších priateľov. Chcel som si myslieť to isté.

V tej dobe sa to už nedalo zvládať. Bolo toho príliš. Mňa opustila Ella, pretože sme spolu nemohli tráviť dosť času a urobil som, čo som nemal. Jeho videli s inou ženou, bol to hoax, ale to nikoho nezaujímalo. Penny mu za to narobila problémy. Následne mu ochorel dedko a musel sa vrátiť do Londýna. Aspoň to sme vtedy všetkým povedali. Všetci sme boli unavení. Častokrát sme pili pred aj po koncerte, šli sme spať nadránom a vstávali sme popoludní. Každým dňom bolo ťažšie vyjsť na pódium, urobiť šou a celý čas sa tváriť šťastne. Nezvládol to, odišiel. Následne sme sa zhodli na tom, že potrebujeme pauzu. Vtedy sa to zvrhlo. Keď zomrela mama, prišli za mnou všetci až na Ryana. Keď zomrela sestra, prišli len James a William. A všetko, čo mi vtedy Ryan povedal, by sa nedalo zverejniť ani s ceduľkou 18+. To isté môžem povedať o Eddym.