dreamers 3 - heartbreaker's home

9th Chapter

Spala som u Tommyho. Nechcela som zostať v noci sama, nielen preto, že dole na gauči zostal spať Eddy a nevedela som, koľko svinstva v ňom je. Bol to ťažký deň, za posledné mesiace najťažší. Niekoľkokrát som v noci vstala, aby som sa šla napiť vody a skontrolovať Jamesa. Ten bol hore vždy keď som prišla, asi vôbec nespal. V poslednej dobe sa to stávalo často, bál sa spať lebo mal strach, že sa viac nezobudí.

Keď som sa ráno zobudila a šla som dole pripraviť ostatným raňajky, Eddy už bol preč. Jeho topánky aj podivný parfum boli preč, na stole bol iba kus papiera.

"Chcel som ísť na víkend domov za sestrou, ďakujem za všetko. E", stálo na lístku.

Po chvíľke zišiel dole aj James, kašľaľ na čapicu, teraz to bolo tak trochu jedno. Rozhodol sa, že pripraví raňajky.

Vrátila som sa hore za Tommym, bol hore, ale nechcelo sa mu vstávať. Vliezla som na chvíľu za ním pod prikrývku, začal ma jemne bozkávať. Vyrušilo nás len zvonenie môjho mobilu.

„Haló?" ozvala som sa.

„Monica, chcem sa pokúsiť o reparát. Musím ti niečo dať," ozvalo sa z mobilu.

„Otec? Odkiaľ máš moje číslo?" nechápala som.

„Dala si mi ho, nespomínaš si?" spýtal sa ma.

„Prepáč, pozabudla som. Bolo toho na mňa včera priveľa, novinka za novinkou a hádka za hádkou," vzdychla som si.

„To sa stáva, zlatko. Ak chceš, prídem za tebou. Kde vlastne teraz bývaš?" spýtal sa.

„U môjho priateľa, Tommyho Austina, už vyše roka a pol," odpovedala som.

„Fajn, tak... Mohol by som prísť?" spýtal sa.

„Jasné. Pokojne aj hneď. Teda radšej nie, nemáme na sebe moc šiat," zasmiala som sa. Tommy stále cítil potrebu prehrabávať mi vlasy.

„Okej, okej. Tak za dve hodiny môže byť?" spýtal sa.

„Hej, to vyhovuje. Tak zatiaľ ahoj," usmiala som sa.

„Ahoj," povedal a zložil.

„Tak čo?" spýtal sa ma Tommy.

„Máme na seba dve hodiny," usmiala som sa a pobozkala ho.

„Aspoň budú príjemné," usmial sa a začal robiť to, čo mal rád.

Po pol hodine sa ozvalo klopanie na dvere.

„Ak robíte niečo neslušné, dajte si pauzu a poďte jesť," ozval sa James.

Obliekli sme sa a zišli sme dole, raňajky sme do seba iba nahádzali. Tommy si celý čas nedal povedať, mal silnú chuť dotýkať sa ma a robiť hlúposti.

„Thomas," zavrčala som po ňom, keď to začal preháňať.

„Netvrď mi, že sa ti to nepáčilo," zasmial sa Tom.

„To čo sa tam stalo nebudeme vyťahovať nikde inde, okej?" pozrela som naňho. On iba prikývol.

„Prial by som si byť s niekým ako ty," vzdychol si James, „možno v nebi všetci anjeli vyzerajú ako ty."

„Tak potom má boh strašný život," zasmial sa Tom.

„Čo prosím?!" naštvala som sa.

„No boh má byť vlastne kňaz či mních či tak nejak, takže ak by boli anjeli ako ty, musel by zrušiť celibát!" zasmial sa Tom a znova ma pobozkal.

„Ty to máš teda dobre vymyslené," rozosmiala som sa.

Keď sme dojedli, šla som do obývačky a upratala som veci zo včera. Keď som skladala deku, ktorou bol Eddy v noci prikrytý, vypadol z nej zlatý prsteň. Zdvihla som ho a lepšie som si ho obzrela. Bolo jasné, že je eddyho. Nikto iný také niečo nenosil.

Ani neviem prečo, proste som si ho skúsila. Bolo to divné, ale sedel mi na prste takmer perfektne.

Nechala som si ho na ruke, červený kamienok mal rovnakú farbu ako moje tričko. Doupratovala som obývačku a vrátila som sa do kuchyne. Dala som riad do umývačky a zapla ju, potom som šla hore ustlať postele. Mala som rada okolo seba poriadok, navyše mi to skracovalo čakanie na otca.

Tesne pred jedenástou zazvonil zvonček. Rozbehla som sa k dverám a otvorila som.

„Ahoj, oci," pozdravila som ho.

„Ahoj, zlatko," usmial sa, „si sama?"

„Nie, chalani sú hore," pokrútila som hlavou.

„Počkať... ich je viac?" nechápal otec.

„Oci, toto je Tomov dom, s ktorým som už viac ako rok a pol. Už dávnejšie sa sem nasťahoval James Holden, pretože v jeho stave by nebolo dobré, aby žil sám. Žijeme tu spolu, robíme hudbu a tak," vysvetlila som.

„Dobre, dobre, len vieš, bolo mi to trochu divné, že ich tu žije viac," ohradil sa otec.

„To si tu mal byť včera večer. Na gauči sme mali Eddyho Harrisona. Vieš, toho trafeného speváka. Nechal tu po sebe toto," zasmiala som sa a ukázala som mu prsteň na ruke.

„Počkať, strácam sa. Chodíš s Tomom, páči sa ti James a tento ťa požiadal o ruku?" nechápal otec.

Rozosmiala som sa. Väčšiu hovadinu som nepočula: „Do kelu, nie! Našla som to, keď som upratovala!"

„Dobre, tak potom je to okej," zasmial sa otec.

„Poď si sadnúť, nebudeme tu celý čas postávať medzi dverami," povedala som. Sadli sme si do obývačky na gauč.

„Je to tu pekné," poznamenal otec.

„To je všetko Tommyho práca. Takto to tu vyzerá odkedy som prišla," pousmiala som sa, „prečo si sa vlastne chcel stretnúť?"

„Chcel som ti niečo dať. Už dávnejšie som ťa chcel vyhľadať, už keď som zistil, že si ušla z domu. No nevedel som, či by si ma chcela vidieť ty. Vieš, po tých rokoch..." vysvetlil mi otec.

„Ver mi, nebolo to najľahšie, ale stále si môj otec," pousmiala som sa.

„Dlho som nevedel, čo ti mám dať alebo povedať, až teraz, keď sa rozšírila historka o Mike Black, som si uvedomil, čo ti mám dať," povedal otec, vybral z vrecka poskladaný papier a podal mi ho.

„Je to divný pocit, poznať svoju dcéru len z rádia, však?" spýtal sa Tommy, zišiel dole schodmi a prišiel za nami, „som Tom Austin."

„Samuel Black," otec podal tomovi ruku.

Tommy mu potriasol pravicou a vtisol mi na líce bozk, sadol si vedľa mňa a jemne ma objal.

„Čo to máš?" opýtal sa ma Tom, hľadel na papier v mojich rukách.

Rozložila som ho, hľadela som na text piesne. Už len názov ma nútil myslieť si, že je to len zlý žart. No zdanie klame.

„Je to o mne?" spýtala som sa.

„Vyplakal som si pri tom srdce," odpovedal otec.

„Nahrajme to," vydýchla som. Vstala som, šla som si vziať gitaru. Tommy bol dobrý učiteľ, šlo mi to oveľa lepšie ako na začiatku.

„this is last round,
Beneath my feet
Is burning ground
Nothing I need," zaspievala som.

„Ja... Pôvodne mi to v hlave znelo úplne inak, ale som ochotný na to zabudnúť. Dala si tomu niečo lepšie ako som tomu mohol dať ja," pokrútil hlavou otec.