dreamers 3 - heartbreaker's home

25th Chapter

Konečne som tam priletela. Bola som na recepcii hotela, vzala som si kľúče a zamierila som na druhé poschodie.
Vliekla som sa chodbou, keď v tom do mňa vrazil nejaký muž.

„Si na hlavu?" zavrčala som a pozrela sa, kto sa okolo mňa prehnal.

„Ahoj, Mika!" usmial sa na mňa chlapík s dlhšími kučeravými vlasmi, ktoré mal uviazané šatkou zelenej farby. Čierne tričko mal pomerne obtiahnuté, perfektne som videla všetky jeho svaly.

„Ahoj, Eddy," pozdravila som ho.

„Si nominovaná?" spýtal sa ma.

„Trikrát," usmiala som sa.

„Gratulujem!" zatlieskal mi, „ja som rád, že ma nominovali raz."

„Aká kategória?" chcela som vedieť.

„Najlepší videoklip," odpovedal.

„tak gratulujem, " usmiala som sa.

„ďakujem," pousmial sa.

„Okej, musím ísť. Potrebujem sa ubytovať, tak snáď sa potom ešte stretneme," usmiala som sa. Vzala som svoje veci zo zeme a chcela odísť.

„Daj sem, odnesiem ti to," ponúkol sa a vzal mi tašku z rúk.

„Ďakujem, ale myslím si, že to nebude potrebné," pokrútila som hlavou. Nemienila som pustiť svoje veci z rúk.

„Máš so mnou nejaký problém, Mika?" spýtal sa ma.

„Ty nie si problém, Eddy. Len mám pred tebou stále trochu rešpekt. Dlho ma trápil ten incident v Los Angeles. Navyše teraz nechcem nič riskovať," vysvetlila som mu a ukázala som mu svoju ruku, na ktorej som mala oba prstene. Ten jeho som si stiahla z prsta a podala som mu ho, „toto som ti nestihla vrátiť."

„Nechaj si ho," usmial sa Eddy a naznačil mi, aby som zložila ruku.

„Nie, Eddy. Musím ti ho vrátiť. Je to divné, mať oba na jednej ruke," pokrútila som hlavou.

„To ti nahovoril Tom?" spýtal sa ma. Prikývla som, úplne to odhadol.

„Pozri, chcem, aby si si ho nechala. Nemusíš ho nosiť pred ním. Nemusíš ho nosiť vôbec. Ak chceš, ber to ako darček k toľkým nomináciám," povedal. Nenechal sa odbiť, „vezmem ti tie veci do izby."

Vzdala som to s ním. Nechala som ho vziať moju tašku a prsteň som si nasadila späť na prst. Vykročila som chodbou k izbe s mojím číslom. Odomkla som dvere a vošla spolu s ním dnu.

„Je to tu pekné," usmiala som sa.

Eddy mi zložil veci na zem. Sadol si na posteľ, myslela som si, že odíde, ale on tam zostal.

„Eddy?" pozrela som sa na neho. Prišiel mi zlatý, ako tam sedel. Musela som sa zasmiať.

„Čo ti je smiešne?" spýtal sa ma.

„Ty," smiala som sa. Sedel na kraji mojej postele, usmieval sa ako malé šťastné decko.

„Poviem ti to takto: som kým som, nemienim sa pre nikoho zmeniť. Také dievča som ešte nenašiel, také, ktoré by ma donútilo zmeniť sa," povedal.

„Myslím, že už by si mal ísť," navrhla som mu.

„Vadí ti moja prítomnosť?" spýtal sa ma.

„Nie, to je len ten rešpekt," pokrútila som hlavou.

„Monica, skončil som s tým. Naozaj. Mal som pár problémov, ktoré mi otvorili oči. Pochopil som, že to tak ďalej nejde. Asi aj vďaka tebe," vzdychol si Eddy. Hľadel na mňa, ešte stále sa nedvíhal.

„Stretneme sa večer," oznámila som mu.

Vstal, odišiel a ja som za ním zatvorila dvere.

***

Dve ceny z troch. Perfektné.
Eddy sa celý čas motal blízko pri mne. Podarilo sa mu vyhrať vo svojej kategórii, mne v tých mojich.

Po skončení ceremoniálu sme šli do mesta, skončili sme v istom bare s dobrou povesťou. Chodilo tam veľa Eddyho kamošov, pozval ma na drink, potom aj na ďalší.

„Len aby si vedel, nezvyknem veľa piť," upozornila som ho.

„No tak, to dáš. Ešte raz, šéfko!" Eddy zdvihol ruku, barman nám znova nalial.

„Mohol by si sa mierniť?" zavrčala som po ňom.

„A načo? Sme mladí, musíme si užívať. Zato ty si riadne napätá," pokrútil hlavou. Podal mi ďalší pohárik. Vyliala som to do seba až ma striaslo.

Bolo tam kopec ľudí, zopár opitých už šlo domov. Eddy mal konverzáciu s nejakými kamošmi, striedali sa v platení drinkov. Každú chvíľu sa k nim niekto pridal alebo od nich niekto odišiel. Sedela som vedľa Eddyho, občas sa mi niečo ušlo z ich rundy.

„hej, okydal si mi šaty ty truľo!" zavrčala som, keď do mňa vrazil asi tridsaťročný chlap. Po zelených šatách mi teraz stekalo červené víno. Krása.

„Tá je tvoja, Eddy?" spýtal sa ten muž Eddyho, ktorý stál vedľa mňa.

„Zatiaľ ešte nie," pokrútil hlavou Eddy.

„Buď rád. Veď to je čistý satan!" smial sa chlapík.

S nádejou v očiach som sa pozrela na Eddyho, chcela som vedieť, či môžem tomu mužovi vraziť.

„Nechaj ho, je len opitý," snažil sa ma upokojiť Eddy. Chytil ma za ruku, ťahal ma odtiaľ preč.

Vyšli sme von, viedol ma na pláž. Zbehli sme dole schodmi, o chvíľu sa mi opätky zaborili do piesku.

Zastala som, jednou rukou som sa chytila Eddyho a druhou som si vyzula topánky. Celú cestu ďalej som ich niesla v ruke.

„Ako môžeš mať takých kamošov?" spýtala som sa ho.

„Čo myslíš?" nechápal Eddy.

„Takých ožranov. Som videla, že za nimi nestíhaš. By si ma ani neponúkol," zasmiala som sa.

„Tí chalani sú fajn, kým im nedáš alkohol alebo niečo podobné. Potom ti povedia viac ako je normálne," zasmial sa Eddy.

„Aj ty?" spýtala som sa ho.

„Podľa toho, čo chceš vedieť," usmial sa a naklonil sa ku mne, chcel ma pobozkať.

Položila som mu svoj prst na pery, trošku som ho odtlačila: „Som zasnúbená, Eddie."

„No a čo? Tu sme v Riu, správy odtiaľto sa do Londýna dostanú dlho po svadbe alebo nikdy. Môj bratranec raz chodil s dvojičkami. Naraz. A nikto z nich o tom nevedel. Až potom, keď mal rande - s oboma v jeden večer," smial sa Eddy.

Naklonil sa ku mne, nebola som zvyknutá na bozkávanie takého vysokého muža. Naklonil sa ku mne dostatočne nízko aby ma mohol pobozkať.

„Prestaň," zasyčala som. Odsotila som ho od seba, zatackal sa a spadol na zadok do piesku.

„Čo máš za problém?" nechápal, staval sa späť na nohy.

„Sme tu moc na očiach, Eddy. Poďme sa niekam zašiť," zašepkala som a podala som mu ruku. Vstal, rozbehol sa po pláži na sever smerom k hotelu, kde sme boli ubytovaní. Prebehli sme vstupnou halou, rozbehli sme sa hore schodmi. Zalovila som v kabelke, vytiahla som kľúče a čo najrýchlejšie som odomkla. Vošli sme dnu a zatvorili za sebou dvere.