dreamers 3 - heartbreaker's home

29th Chapter

Bola som v kuchyni a snažila som sa pripraviť tomovi niečo na obed. Odrazu ma niekto chytil okolo pása. Známe ruky, ktoré sa ma rovnako dotýkali každý deň.

„Čo chceš, Tommy?" spýtala som sa ho.

„Vonia to úžasne. Tuším si sa znova prekonala," usmial sa na mňa Tom a vtisol mi bozk na líce.

„Za chvíľu to bude hotové. Choď prosím ťa nachystať veci na stôl. A prosím ťa, skús mi tu moc nezavadzať. Túto funkciu už si dvaja zajednali," povedala som mu.

„Monica, vadilo by ti, keby s nami večeral ešte niekto ďalší?" spýtal sa ma Tom.

„Kto?" opýtala som sa ho okamžite.

„Jeden známy, rád by sa s tebou porozprával. Prosím, skús ho hneď nevyhodiť," odpovedal Tom.

„Kto to je, Thomas?" spýtala som sa ho znova.

„O to ide. Keby som ti to povedal, zakázala by si nám to," vzdychol si Tom.

„Správaš sa ku mne, akoby som bola tvoja mama. Bojíš sa, že ti dám zaracha?" zasmiala som sa.

„Nie, mika. Ja len viem, že sa moc nemusíte a chcem, aby ste si to vyriešili. Ešte predtým, ako sa deti narodia," povedal Tom.

„Tak mi povedz, kto to je, a ja si to s ním rada vyriešim," vzdychla som si.

„No, naposledy si mu povedala, že ho už nikdy nechceš vidieť," povedal Tom.

„Ty si pozval Eddyho?" vyvalila som naňho oči.

„Áno, Monica. Chcem, aby ste si vyriešili svoje problémy," odpovedal Tom.

„My spolu nemáme čo riešiť, Tom. Naposledy som mu povedala všetko, čo som chcela," povedala som.

„Možno až priveľa," poznamenal Tom.

„Mám sa mu podľa teba ospravedlniť? To vďaka nemu mám posratý život!" vyprskla som.

„Monica, nechcem, aby si mala problémy s niektorým z mojich priateľov alebo kolegov. Eddy bol pre mňa celé roky ako brat a ak by aj jedno z tých detí bolo jeho, tak mu to len prajem. Nechcem, aby si ho nenávidela, lebo si to nezaslúži. Obaja na tom máte rovnaký podiel viny," povedal mi Tom.

„Fajn," vzdychla som si.

„Už to bude?" spýtal sa ma Tom, len aby zmenil tému.

„Áno," vzdychla som si.

„Super," usmial sa Tom a odišiel z kuchyne.

Dokončila som a nachystala všetko, čo bolo treba. Pripravila som veci na stôl a sadla si. Čakala som, kým nezačujem Tomov nadšený hlas a neuvidím Eddyho vlasatú hlavu.

„Konečne si tu, Eddy! Poď, nech nám to nevychladne," ozval sa po chvíli Tomov veselý hlas.

„Nezabije ma?" spýtal sa celkom potichu Eddy.

„Dúfam, že nie," odpovedal Tom a spolu s eddym vošli do kuchyne a sadli si ku mne k stolu.

Keď sa niekto celé mesiace neukáže, prestanete dúfať, že ešte príde. Stane sa to príjemným. Ale on musel to príjemné skaziť.

„Ahoj, Mika," usmial sa na mňa Eddy.

„Ahoj," vzdychla som si.

„Všetko, čo mi povieš, je ahoj?" spýtal sa ma Eddy.

„Myslím, že naposledy som bola dosť jasná," odpovedala som.

„Ako sa máš?" spýtal sa ma Eddy.

„Mala som sa lepšie, keď som nevedela, že sa tu mieniš objaviť," odpovedala som.

„Aký máš so mnou problém?" spýtal sa ma Eddy.

„Nikdy sa nespamätám z tej noci, Eddy. Ani keby som ako chcela. Keď sa to stalo a vrátila som sa domov, bála som sa, že sa všetko skončí a tom ma vyhodí na ulicu. Bála som sa, že bude ľutovať, že ma kedysi vzal k sebe. ak by som ho nemala, bola by som mŕtva, Eddy. A nechcela som o to všetko prísť. Nechcela som prísť o skutočný domov, aký som v ňom mala," vysvetlila som eddymu.

„Monica, čokoľvek teraz povieš a urobíš, neľutujem to. Som iba závistlivý chalan, ktorý bezhlavo zatúžil po priateľke svojho najlepšieho kamaráta. Od začiatku som mu závidel. Od začiatku som si prial, aby si od Toma odišla a bola si so mnou. Došlo mi príliš neskoro, že to bola iba opitá noc a že ty nikdy nebudeš cítiť to isté. Pokúsim sa byť šťastný z tvojho šťastia, aj keď to nikdy nebudem ja," povedal mi Eddy.

„Som rada, že to chápeš," pousmiala som sa.

„Okej, mohli by sme ísť jesť, pokým je to teplé? Mika si na tom dala záležať," povedal Tom.

„Dobrú chuť," povedala som.

Po obede Eddy a Tom odišli do obývačky a ja som upratala veci v kuchyni. Umyla som riady a šla som za nimi do obývačky. Sadla som si na gauč vedľa Eddyho, aby videl, že mu dôverujem.

„Takže... Sme v pohode?" spýtal sa ma Eddy.

„Áno," prikývla som.

„Práve som si spomenul, že musím ešte niečo spraviť. Nechám vás," povedal Tom a odišiel na poschodie.

„Kam šiel?" nechápala som.

„Robí to zámerne. Pozerala si už niekedy romantické filmy? Je to typická výhovorka dohadzovača, ktorému sa darí v práci," zasmial sa Eddy.

„Tommy, nepodarilo sa ti to!" zakričala som.

„Bol by som rád, keby sa mu to podarilo," vzdychol si Eddy.

„Nefungovalo by nám to, Eddy. Sme každý z trochu iného sveta a môžeš si byť istý, že by si ma po týždni vrátil tomovi, lebo by si to so mnou nemohol vydržať," zasmiala som sa.

„Tak prečo to chcem riskovať?" spýtal sa ma Eddy.

„Lebo si myslíš, že by sa ti to páčilo dlhšie ako jednu noc," odpovedala som mu.

„Ja viem, že by som vám nemal ničiť vaše spoločné šťastie. Viem, že ak ho z ničím, ublížim ti. A ja ti nechcem ublížiť. Chcem len, aby si bola šťastná. Prajem si, aby som to šťastie bol ja, ale osud nezmeníš. Zomriem sám," zasmial sa Eddy.

„Určite raz nájdeš tú pravú. Len musíš poriadne hľadať," pousmiala som sa.
„sama tomu neveríš, mika," vzdychol si.

„Eddy, na svete je sedem miliárd ľudí, a to som ešte povedala málo. Určite je medzi nimi niekto, kto ťa bude milovať rovnako ako ja milujem toma," ubezpečila som ho.

„Nikdy som nemal rád falošnú nádej, ale tejto chcem veriť," usmial sa Eddy.

„Nie je falošná. Nič nie je lož ani pravda, kým si to neoveríš," povedala som mu.

„Chcem si overiť jednu vec," povedal Eddy, „ale asi to bude cez čiaru."

„Akú vec si chceš overiť?" spýtala som sa Eddyho.

„Či aj v zime chutia tvoje pery rovnako sladko ako v lete," povedal Eddy. Zadíval sa mi do očí, bál sa, že mu to nedovolím.

Pohladkala som ho po líci a pobozkala som ho.

„Na čo si prišiel?" spýtala som sa ho.

„Že sú ešte sladšie," usmial sa Eddy.

„Dúfam, že si to zapamätáš dosť dobre, lebo toto je naposledy, čo ťa bozkávam," oznámila som mu.

„Chcem ho mať vytetovaný v pamäti," povedal Eddy.

„Myslím, že už by si mal ísť," poznamenala som.

„Asi máš pravdu. Takže toto je zbohom?" opýtal sa ma Eddy.

„Nie. Zatiaľ je to dovidenia," odpovedala som.

„Dúfam, že do skorého," usmial sa na mňa Eddy. Vstal. Kráčal k dverám. Stratila som ho z dohľadu. Po chvíli som už iba počula buchnutie dverí a vedela som, že je preč.