dreamers 3 - heartbreaker's home

18th Chapter

Celý týždeň mi bolo zle. Mala som horúčku, zvracala som, nerozumela som, čo sa so mnou stalo.

No, možno som to vedela. Aj naposledy to so mnou drogy urobili. Urobila som to len raz, ale malo to katastrofálne následky.

Tommy sa o mňa staral ako vzorný otec. Presedel pri mne celé dni, varil a upratoval. Nikdy som ho nevidela tak upratovať. V dome nezostal kameň na kameni. Chcel sa zbaviť tvrdej minulosti a zlých spomienok, videla som to na ňom. Od toho rozhovoru s Ryanom bol ako vymenený. Viem, že mi nepovedal všetko o ich vzťahu ani to, o čom hovorili.

Vo svete sú ľudia, ktorých nechceš stretnúť dvakrát, toto mi nedávno povedal. Inokedy zas vravieval, že dobré sa zabudne rýchlo. Alebo že to, čo má byť dobré je často zlé. Rozprával v šifrách, ale bola som si istá, že s Ryanom to nebolo ahoj ako sa máš, čo si povedali.

Keď mi bolo na ďalší týždeň trochu lepšie, párkrát som zostala sama doma. Vždy sa vyparil bez rozlúčky, nepovedal, kam ide. Vtedy som trávila čas s Mayou, čo bola asi moja najlepšia priateľka. Vždy pre mňa bolo ťažké hľadať si priateľov. Na základnej škole som mala len jednu, na strednej škole tiež. Odkedy som ušla, nestretli sme sa.

Raz večer, keď sa Tommy konečne vrátil domov, sme len tak sedeli v obývačke, nevedeli sme, o čom hovoriť. Lebo nikto z nás nechcel hovoriť o tom, čo cíti.

„Mala by som to riešiť, kým je čas," vzdychla som si.

„O čom to hovoríš?" nechápal, čo splietam.

„O sebe. Je tu toho dosť, čo som ti nepovedala. Lebo tie veci až moc bolia," vysvetlila som.

„Netráp sa, som na tom úplne rovnako," pousmial sa.

„Nie, Tommy, naozaj. Dlho som bola v pohode. Myslela som si, že je to nadobro preč. No nie je. Vravela som, že to všetko je len trauma z detstva. Lebo som sa o tom bála hovoriť," pokrútila som hlavou.

„Cez víkend som chcel ísť k našim. Ak chceš, pokecáme s Lorry, viem, že si jej s takýmito vecami verila," navrhol mi.

„Nie, Tommy. Čím prv to dostanem von, tým lepšie. Chcem o tom hovoriť s tebou, s nikým iným," povedala som.

„Tak hovor," vzdychol si.

„Začalo to už v škôlke. Iné deti ma odstrkovali, najprv preto, lebo môj otec bol aký bol. Neskôr kvôli rozvodu mojich rodičov. V škole si robili srandu z nevlastného otca ožrana a z toho, čo mi zakazovali. týrali ma, šikanovali. Bili ma, zaobchádzali so mnou ako s handrou. Pár učiteľov si na mňa zasadlo, všetci sa tvárili, že smrdím. Bolo iba jedno dievča, ktorému som verila. No oľutovala som to. Zradila ma, povedala všetkým moje najtemnejšie tajomstvá. V tej dobe sa pre mňa stala návšteva terapií akousi rutinou, ale nepomáhalo mi to. Možno na chvíľu, potom sa znova vrátili nočné mory a strach. Keď som ušla a stretla teba, stále som sa bála. Raz by ma ten strach zabil. Mal k tomu blízko. Všetko, čo sa mi stalo, bol len nával strachu a úzkosti, lebo moja psychika nevedela zniesť takú zmenu, aj keď k lepšiemu. Teraz je to späť. Lebo aj keď som o tom vedela prv, nedá sa na to pripraviť. Bola to veľká zmena, bol tu a zrazu bol preč. Robila som, čo sa dalo. Ale naozaj je to na mňa priveľa," rozprávala som mu. Ani som si poriadne neuvedomila slzy vo svojich očiach.

„Zvládneme to, Mika. Uvidíš," usmial sa, objal ma a hladkal ma. Bol to proste nepokoj, ktorý mnou lomcoval. Niektoré choroby sa nedajú vyliečiť. Dajú sa utlmiť, ale vždy tam budú. Raz sa objavia, všetka nahromadená sila vytryskne na povrch.

„Ďakujem," zašepkala som.

„Ešte som nič nespravil," pousmial sa.

„Spravil si veľa, ver mi," oponovala som mu.

„Pre teba čokoľvek," usmial sa, „ak chceš, zavolám Lorry, iste ti bude vedieť pomôcť viac ako ja."

„Možno by bolo fajn niekam vypadnúť. To je jedno kam, len už neviem dýchať tento vzduch. Je ako olovo, sivé a ťažké," povzdychla som si.

„Možno by som o nejakom mieste vedel," potmehúdsky sa usmial.

„Čo máš za ľubom?" vyzvedala som.

„No, nie tak celkom ja. James bol vždy plný záhad, niečo na nás teraz našil. Počkaj, donesiem ti to," Tom vstal, vybehol hore schodmi. Po chvíli sa vrátil s obálkou v ruke.

„Čo to je?" spýtala som sa.

„Našiel som to v jeho nočnom stolíku. Prečítaj si to," vyzval ma, vytiahol z obálky papier a rozložil ho. Podal mi ho, veľmi rýchlo som rozpoznala Jamesov rukopis.

- môj najdrahší Tom!
Sľúbili sme si, že to všetko po sebe dokončíme. Nikdy som si nemyslel, že ten moment príde tak skoro. No čas nezastavíš. Chcem ti nechať len jedno: jazero v lesoch. Tebe i Mike. Nechám ti v dome pri jazere niečo dôležité. Rébus, ktorý rozlúštiš len ty. To, čo som ti tam nechal možno nie je skutočný poklad, no pre teba bude mať cenu. Lebo vieš, čím sme si prešli. Nikto nevie, čo bude ďalej, ale verím že to bude už len lepšie.
S pozdravom, tvoj James

„Vždy bol tajnostkár. Nepovedal, kde to je ani čo to je. Celý týždeň som sa snažil zistiť, čo to má byť, ale všetko, čo som zistil, je poloha jazera. V Škótsku, kde strávil veľa času, mal dom. V prírode, obklopený lesom a jazerom. Chodieval tam tvoriť. Nikdy nechodil na dovolenky, on chodil tam. Mal tam svoj vytúžený pokoj. Párkrát nás tam vzal, opekali sme, spievali pri táboráku. Myslel som si, že ten dom dávno predal. Ale asi som sa mylil," rozprával Tom.

„Tak teda poďme tam," vyhlásila som.

„Kedy tam chceš ísť?" spýtal sa ma.

„Pokojne aj hneď," usmiala som sa.

„Okej, ako povieš," zasmial sa, „ale radšej až zajtra, teraz už sa tam asi nedostaneme."

„Super," usmiala som sa.

„Choď si zbaliť veci," usmial sa.

Vstala som, pobozkala som ho a potom som šla hore do izby. Začala som si baliť veci, strávila som tým dosť času. Keď som sa pozrela na hodiny, bolo takmer jedenásť.

Chvíľu na to prišiel Tommy, začal ma bozkávať. Úplne si získal moju pozornosť. Nebol tam už nikto, kto by mu ju mohol ukradnúť. A nebola som si istá, či je to dobre.

„Nechoď na to prirýchlo," zahriakla som ho, keď sme ležali potme na posteli nalepení na sebe, obaja takmer nahí.

„Robím niečo zle?" spýtal sa, zatiaľ čo bozkával moje telo.

„Robíš to skvele," usmiala som sa.

„Tak kde je problém?" zarazil sa.

„Vo mne," zašepkala som.

„Výčitky svedomia?" spýtal sa ma.

Prikývla som.

Posadil sa, zahľadel sa na moju siluetu. Stále vo mne videl to dievčatko, ktoré si vtedy tak ľahko získal. A ja som videla to isté. To zraniteľné dievčatko, ktoré ho potrebuje stále viac a viac.

„Túžim po tom, ver mi. Ale posledné dni s Jamesom, bozky, dotyky a vlúdne slová... Nedokážem bez neho žiť. Asi. Asi si nás nikdy nemal zoznámiť," vzdychla som si.

„Takže je to moja vina?" spýtal sa. Znel docela podráždene.

„Nie, samozrejme že nie! Len mám strach, že mi stačí veľmi málo na to, aby som sa zamilovala. Je to moja vina, že sa to stalo. Nič medzi nami okrem bozkov nebolo, ale aj tak som sa každý večer karhala. Lebo som milovala teba a zároveň sa mi páčili jeho bozky. Chcem všetko, čo mi môžeš dať, milujem ťa, milujem to, čo robíš. Nikto nikdy nebude taký ako ty. Nikto ma nespraví tak šťastnou," kajala som sa. Chcela som, aby to vedel, aj keby to malo zničiť náš vzťah.

„Mika, Ella sa bozkávala ako anjel, ale až ty si ma urobila šťastným všetkými smermi. Lebo ty si skutočná. Nie si ako iné Hollywoodske baby. Ty si milá, láskavá, divoká. Ony sú umelé," povedal mi.

„Tak ma uspokoj," vydýchla som.

„Urob ma šťastným," povedal, pokračoval tam, kde skončil.