dreamers 3 - heartbreaker's home

1st Chapter

Prišla som domov neskutočne unavená. Jediné, čo som dokázala spraviť, bolo spadnúť na gauč vedľa Jamesa, ktorý hľadel do mobilu.

„Ťažký deň?" spýtal sa ma James.

Ten chalan bol úplné zlatíčko. Aj keď mal ťažký život a zákernú chorobu vo vysokom štádiu, vždy sa viac staral o iných ako o seba. Býval so mnou a Tomom asi rok a pol. Trochu kratšie, ako sme ja a Tom spolu.

Zvykla som si používať Jamesa ako bútľavú vŕbu, sťažovala som sa mu na prácu, na život, na Toma. Jednoducho na čokoľvek. Bol to najlepší kamarát, akého môžem mať, keď môj partner je Tommy Austin.

„Som hotová, James," vydýchla som.

„Mám ísť zobrať nôž a rozkrájať ťa?" spýtal sa ma posmešne James.

„Len do toho," pousmiala som sa.

„To kto ťa takto odrovnal?" spýtal sa ma James.

„Johnny chcel nahrávať jedno, Maverick niečo iné, potom som musela ísť na rozhovor do rádia, lebo mi minulý týždeň vyšiel album. Navyše by som mala ísť ešte do nejakej talkshow v Los Angeles, má to byť budúci týždeň. Mám pocit, že by som to nestíhala ani naklonovaná," vysvetlila som.

„Poznám to. Tie týždne, keď vydávaš novú hudbu sú vždy náročné. Nekonečne veľa otázok, rozhovorov, vystúpení, podpisovania, fotenia," vymenovával James.

„Dobre, prestaň, kamoš. Ak povieš ešte niečo, končím," vydýchla som.

„Prosím, nekonči. Iba tým zase pritiahneš pozornosť a pripravíš svet o skvelé veci!" odhováral ma od toho James.

„Fajn, ešte nekončím. Príliš tú prácu milujem," zasmiala som sa.

„Ani nevieš, ako veľmi by som v tej práci pokračoval," vzdychol si James.

„Skončil si iba kvôli tej chorobe, že?" spýtala som sa ho.

„Áno," odpovedal James, „keby som mohol vrátiť čas, ešte chvíľu počkám a ďalej pracujem. Mal som tam niekoľko dobrých vecí, ktoré som mohol urobiť."

„Neplač nad rozliatym mliekom, James," ozval sa odrazu Tom, ktorý zišiel dole schodmi. Sadol si vedľa mňa a pobozkal ma na líce.

„Ja som nič také nepovedal. Viem, že to už nemôžem zmeniť," povedal James.

„Namiesto vysedávania doma by si mohol niečo robiť. Mohol by si sa vrátiť späť do práce," navrhol Tom.

„Neutiahnem s dychom ani slaďák, takže neviem, čo by som tam robil. Navyše, tá choroba ubližuje aj mojim hlasivkám," odvetil mu James.

„Kto povedal, že musíš ísť okamžite spievať? Existuje množstvo ďalších dôležitých prác, ako je textárstvo, skladateľstvo, veď vieš skvele hrať na gitaru. Tí ľudia tam už takmer zabudli, kto si. Je načase im to pripomenúť," usmial sa Tom.

„Nie som si tým istý, tom," zaváhal James.

„Nikdy si nie si istý! A to je tvoj jediný problém. James, ty neumrieš na rakovinu, ty umrieš, keď budeš musieť urobiť nejaké zásadné rozhodnutie. Keby našu planétu napadli mimozemšťania a ty by si bol vo výbore proti mimozemšťanom, naša zem by vyletela do povetria," pokrútil hlavou Tom.

„Som si istý, že to sa nestane, Tom. Myslím, že mimozemšťania neexistujú, ale zase, nikdy nevieš," James pokrčil plecami.

„Vieš o tom, že mám sto chutí zavolať Johnnymu a povedať mu, že v piatok letíš s nami, že?" spýtal sa podráždený Tom.

„Tom, prosím upokoj sa," chytila som Toma za rameno. Začínala som sa báť, že po Jamesovi skočí.

„Fajn, tak tam pôjdem," vzdychol si James.

„Idem hore, Tom, som unavená. Daj mi vedieť, keď skončíte žabomyšie vojny," povedala som. Vstala som z gauča a šla som na poschodie. Zatvorila som sa do spálne a potme si ľahla na posteľ. Bolo iba osem hodín, ale jediné, na čo som myslela, bol spánok.

***

Zobudila som sa, keď som začula čiesi kroky. Otvorili sa dvere, do izby vošiel Tom. Nerozsvietil svetlo, aby ma náhodou nezobudil. Ľahol si a pritisol sa čo najbližšie ku mne. Cítila som jeho teplý dych, ako ma šteklí na krku.

„Trochu ste to prehnali," zašepkala som.

„Čo?" nechápal Tom.

„Nemôžeš ho do toho nútiť. Žijeme v slobodnej krajine," vysvetlila som mu.

„Mika, on sám povedal, že ľutuje ten skorý odchod. Celé dni nič nerobí, potrebuje niekde zabiť čas. Asi som naňho išiel príliš priamo a ostro, ale nakoniec sme sa dohodli. Budúci týždeň s nami poletí do Los Angeles, bude s Johnom písať a pomáhať mu so začiatočníkmi. Že vraj má prísť do tímu niekoľko nováčikov. A Johnny to tiež všetko nestíha. Som si istý, že pomoc typu Jamie sa tam zíde," vysvetlil Tom.

„Fajn, už nebudem protestovať," vzdychla som si.

„Mala si ťažký deň?" spýtal sa ma Tom.

„Veľmi ťažký," prikývla som, „ale stálo to za to."

„Ešteže tak," usmial sa Tom.

„Asi by som mala podpisovať kópie albumu, ale som hotová. Nedá sa sfalšovať podpis tisíckrát naraz?" spýtala som sa ho a zasmiala sa svojej otázke.

„Nemám ani poňatia. Chceš skúsiť?" spýtal sa ma Tom a rovnako sa zasmial.

„Až zajtra. Mala by som tam mať pár hodín voľného času," vzdychla som si.

„Som na tom podobne. Budúci mesiac mám mať album vonku a Johnny ma zastrelí, ak neurobím všetko, čo mám," vzdychol si Tom.

„Aspoň že v tom nie sme sami," pousmiala som sa.

„Začína mi byť totálne jedno, čo o mne ľudia hovoria. Je to v poriadku alebo som až moc flegmatický?" spýtal sa ma Tom.

„Je to v poriadku, kým vnímaš moju existenciu. Keď ma začneš ignorovať, vezmem ťa k doktorovi," zasmiala som sa.

„Prosím, nie. Nechcem o doktoroch už ani počuť," Tom zvraštil čelo.

„Okej, som si istá, že si úplne v poriadku," zasmiala som sa.

„Vieš, čo na mňa funguje," pousmial sa Tom.

„Žijem s tebou rok a pol, musím to vedieť," odvetila som.

„Prosím ťa, nikdy odo mňa neodchádzaj. Pravdepodobne bez teba neprežijem," vzdychol si Tom.

„Nemám v pláne ísť niekam bez teba, neboj sa," ubezpečila som ho.

„To je fajn," pousmial sa Tom, „lebo ak by si odišla, všetko by bolo preč. Môj jediný dôvod na život by zmizol. Nikdy by som nenašiel niekoho ako ty. Lebo ty si jedinečná. Si šialená. A ja som si tvoju jedinečnosť a šialenstvo od prvého momentu zamiloval."

„Aj ja ťa ľúbim, poďme už spať," vzdychla som si. Nedokázala som nájsť žiadny šetrnejší spôsob ako ho umlčať.

„Si až taká unavená?" spýtal sa ma s nádejou v hlase, že poviem nie.

„Mal by si vedieť, že si ma zobudil, keď si prišiel. Celý deň som sa nezastavila, takmer ma prinútili piť kávu. Takže áno, som až taká unavená," vzdychla som si.

„Tak ťa teda nechám spať, " zašepkal Tom a pustil ma.

„Tommy, mám rada, keď ma v noci objímaš. Cítim sa istejšie. Nemusíš ma púšťať," povedala som mu.

„Fajn," zašepkal Tom. Ľahol si tesne vedľa mňa, jednu ruku si dal pod hlavu a tú druhú položil na mňa. Pokrčila som svoju ruku a chytila tú jeho. Preplietla som si s ním prsty. Náš dych sa zladil, jediné, čo som v tom tichu počula, boli jeho nádychy a výdychy, keď zaspával. Na krku som cítila teplý vzduch, ktorý vydýchol. Ani som si poriadne neuvedomila, ako ma to všetko zhypnotizovalo a prinútilo zaspať.