Louis:
Začul som divné zvuky z mojej pravej strany a otočil som za nimi hlavu. Otvoril som oči, iba aby som videl Daisy, ktorá sa prebúdza a chytá sa za hlavu, ktorú má ešte stále položenú na mojej hrudi.
"Dobré ráno." usmial som sa a pohladil ju po vlasoch.
Prudko otvorila oči a pozrela sa na mňa. Potom presunula oči na to, čo je okolo nej a keď si uvedomila, že je v mojej izbe, jej výraz sa zmenil na strašne zmätený.
"Povieš mi prosím, prečo som tu?" opýtala sa ma a posadila sa.
Um...vypila toho veľa, ale aby si to nepamätala....
"A prečo ma tak strašne bolí hlava?" zase sa za ňu chytila a zvraštila oči.
"Ty si nič nepamätáš?" posadil som sa tiež.
"Čo si mám pamätať?"
"No vypila si asi trištvrte fľaše vodky, ale pamätať by si si mohla..."
"Čo som?" úplne sa zhrozila.
No....tak si to asi nepamätá.
"Fakt si nič nepamätáš? Nič zo včera?"...to snáď nie je možné.
"No pamätám si, že mi tvoja mama ukázala izbu a potom som sa snažila spať, ale nemohla som a potom...som zaspala? Ale nechápem, ako som sa dostala sem." stále sa držala za hlavu.
"No tak nezaspala si...a trochu sme pili. Teda ty viac ako trochu...a tak."
"Louis, ak mi povieš, že sme spolu spali a ja si to nepamätám, tak ťa asi podrežem."
No to by som si prial.
"Nespali."
Nanešťastie.
Keď som to vyslovil, Daisy zase spadla späť do postele a vydýchla si.
Teraz som urazený.
"Bola si prakticky v bezvedomí keď sme si išli ľahnúť do postele, takže pokiaľ nie som nekrofil, nemal by som dôvod s tebou spať."
"Tak ďakujem." pretrela si oči. "Máš nejaké tabletky od bolesti? Lebo ja za chvíľu asi zomriem....Ako som mohla toľko piť? Ja vždy viem kedy mám prestať."
"No tak včera ti to asi nevyšlo."
"Priznaj sa....čo si mi povedal, že som toľko pila?"
"Ja? Ja za to nemôžem!"
Fajn...iba trochu.
"Povedz mi, čo sme robili."
No, kde začať.
"Rozprávali sme sa."
Veď je to pravda, nie?
"A pritom som sa opila ako starý námorník."
"No....vlastne áno."
"Povedala som niečo, za čo by som sa mala strašne hanbiť?"
No....
"Tak spomenula si nymfomanku a-"
"Nie....nie, nie, nie...Prečo si ma nezastavil? Ja už nikdy nepijem. Nikdy." povedala a ja som sa začal smiať. Keby tá vedela....
"Prečo by som mal? Bola si iba trochu viac úprimná."
A chovala si sa ako na strednej.
"Trochu viac úprimná? Urazila som ťa?"
