180°

On-35.časť

Ráno som sa zobudila na Hugov škrekot a s ťažkosťou som sa vyškriabala z postele. Koniec koncov ako vždy.

Keď som sa ale dostala do obývačky, zistila som, že to nie je ten obvyklý škrekot, typu som hladný. Ale Hugov spôsob vyjadrovania radosti.

"Dobré ráno." povedal Harry nesmelo a sklopil zrak na Huga, ktorému dal práve jedlo do misky.

Tak už si nezískava iba šialené tínedžerské dievčatá, ale aj papagájov.

"Dobré." odpovedala som a otočila som sa na päte. Potrebujem zo seba spraviť trochu človeka.

Potom ako som sa osprchovala a obliekla som sa s hlbokým nádychom vrátila späť.

V obývačke som ho síce nenašla, no počula som treskot z kuchyne.

A zacítila vôňu?

Um..asi som iba unavená.

Prešla som do kuchyne a ostala stáť v šoku.

"Čo to robíš?" opýtala som sa Harryho, ktorý mi bol otočený chrbtom.

"Varím ti raňajky očividne. Chcel by som sa ti ospravedlniť za ten včerajšok. Teda vlastne dnešok, keď si to tak vezmeme."

"No pravdu povediac sa divím, že vôbec stojíš."

"No ja sa divím, že si vôbec v chladničke mala mlieko."

"Vždy prekypuješ humorom, keď si po opici?"

"Lievance na udobrenie?" opýtal sa a odignoroval moju predchádzajúcu vetu.

"Lievance?" zamumlala som a myšlienkami sa presunula do času, kedy som prvý raz spala u Louisa.

Vlastne Louis a -teraz už aj- Harry sú jediní dvaja ľudia, čo sa kedy starali na toľko, aby mi navarili.

Možno Harry nie je až taký zlý.

Fajn, za tieto myšlienky môže ráno.

Určite je to iba tým ránom.

Harry sa znova otočil a pokračoval v tom čo robil, dokedy som sa nevrátila. Mne sa uľavilo, pretože ma prestal sledovať a to mi dodalo viac odvahy sa opýtať na to, čo ma trápilo celú noc.

"Uh..to, čo si včera hovoril bola pravda?" opýtala som sa, snažiac sa byť prirodzená, ale už teraz môžem povedať, že mi to na plnej čiare nevydalo.

"Včera som ti niečo hovoril?"

"No...vlastne dosť vecí." povedala som a Harry sa okamžite otočil.

"Týkalo sa to mňa, aleb-"

"Harry, povedzme si pravdu. Keby sa to týka teba, asi by ma to až tak nezaujímalo."

"Asi nebudeš nikdy milá, však?"

"Asi nie. A neodvádzaj pozornosť. Včera si mi tu povedal veľa zaujímavých vecí o Louisovi a ja chcem vedieť, či to je pravda, alebo nie."

"O Louisovi?" opýtal sa mierne vyšším hlasom. "Prosím ťa povedz mi, že som ti nepovedal o tej fotke v tom talizmane."

"Čo?"

Moja myseľ zrejme neprijíma jeho slová správne.

"Čo? Nič... zabudni, že som niečo povedal."

"No ale už si mi to povedal. Takže by si to mohol aj dokončiť."

"Nie." pokýval hlavou.

"Ak mi to nepovieš dobrovoľne, tak ťa spútam a zavriem do Hugovej voliéry. Ver, že by si sa tam zmestil." povedala som a všimla som si ako preglgol.