180°

Ona-24.časť

Chytila som misu s popcornom a pretancovala až k sedačke. 

Chce sa mi smiať. Ale nehorázne strašne.

A tak som tak aj urobila. Spustila som smiech na celý byt a popri tom zapla telku. Ak som niekedy tvrdila, že sa nespoznávam, tak som netušila, že sa niekedy budem správať takto.

Alebo cítiť takto.

Jednoducho šťastná sama so sebou.

Viem, že je zvláštne to tak povedať....ale jednoducho je to pravda.

Som šťastná a môže za to iba Louis. 

Potom poslednom raze čo sme sa videli a ehm....no proste videli, sa v mojej hlave veľmi radikálne všetko zmenilo. Možno som mu začala viac veriť a možno som začala viac veriť sebe.

Veriť v to, že stojím za niečo viac a že nie som iba nenávidený odpad spoločnosti o ktorý nikto nikdy nezakopne a nestojí.

Teda nebolo to až také zlé, ale bolo to zlé.

A potom prišiel on.

Neskutočne sladká veta....ale pravdivá.

Nikdy by som nebola povedala, ako ma môže nejaký človek zmeniť. Ukázať mi nový pohľad na život. A to za takú krátku dobu.

A teraz? Stále sa mi chce smiať len tak z toho ako sa cítim. Keď si pomyslím na to aká som bola pred pár mesiacmi a aká som teraz....smejem sa. Jednoducho sa nad tým smejem.

Je jasné, že som zostala aj taká aká som bola, ale iba z menšej časti. Nikto sa nikdy nezmení úplne, pretože seba nezaprieme.

Ale to neznamená, že nemôžem byť šťastná. Pretože ja som.

A teraz už len čakám na koniec toho neskutočne dlhého finále. Dosť dlho rozmýšľam, či to vôbec chcem vidieť do konca. 

Nestačí mi, keď si pozriem na internete výsledky? Pretože pochybujem o tom, že prežijem tú napínavú chvíľu. 

Ale sľúbila som Louisovi, že hneď potom zavolám....A možno bude naozaj stačiť, ak si pozriem výsledky na internete. Veď ak si otvorím twitter, aj tak to tam hneď dajú.

Hej, to je dobrý nápad.

Vypla som televízor -ktorý som dostala od riaditeľky, pretože chcela nový a tento jej bolo ľúto vyhodiť- a ľahla si na sedačku. Načiahla som sa po mobil, aby som zapla twitter a jednoducho čakala.

Celkom by ma zaujímalo, čo teraz prežívajú. Alebo na čo myslia.

Samozrejme, mohla by som to pozerať a vidieť ich, ale ja nechcem. Nechcem byť zbytočne nervózna aj ja. Čo príde, to príde a navyše je to pre nich aj tak už iba formalita. Tak či tak budú nahrávať, takže či vyhrajú, alebo nie, je to jedno.

Len neviem, či som na to všetko pripravená. Ja viem, že to nie je o mne, ale aj tak....už ho moc často neuvidím.

No toto sme minule vyriešili. Jednoducho mu budem veriť a uvidím. Možno to bude fungovať?

Bude to fungovať.

Niekedy musím presviedčať samú seba a usmerňovať svoje myšlienky, ale ide to. Len sa snažím nemyslieť na všetky tie zlé veci a je to tak ľahšie. 

Celkovo sa mi teraz ľahšie dýcha. A je to pekný pocit.

Len som zvedavá, koľko mi vydrží. No dúfam, že čo najdlhšie. 

Pretočila som sa na druhú stranu a zavrela oči. Som zvedavá, koľko im to bude ešte trvať. Ako keby nestačilo že je ten prenos už cez tri hodiny.