180°

Ona a On-Epilóg

V istých chvíľach života dokáže čas plynúť neskutočne rýchlo.

Inokedy zase hrozne pomaly...to je zrovna aj môj momentálny prípad.

Prečo keď je človek šťastný, všetko mu ubehne tak rýchlo a keď je naopak smutný, život mu ide slimačím tempom?

Je to snáď fér?

Toto vlastne dokazuje, že život je celý nefér. Od začiatku až po koniec.

No nám, ako ľudským stvoreniam, bola daná možnosť niečo zmeniť. Život je nefér, no máme ho vo svojich rukách.

Znamená to, že mi sami si ho robíme nefér?

Niekedy mi príde, že tento týždeň trval minimálne mesiac. A to snáď iba preto, že tak veľa rozmýšľam nad vecami, nad ktorými by som zrejme ani nemala rozmýšľať.

A možno aj preto, že ma Louis počúvol a nevolal. 

Zato mi však napísal minimálne tisíc esemesiek.

No tento raz nemal také šťastie aby som mu odpísala. 

A to väčšinou on býva ten šťastný. No čo ak bude šťastný iba pokiaľ budeme obaja šťastní? Znamená to, že šťastný nikdy nebude keďže ja som taký smoliar?

Zazvonil mi mobil a ja som iba pretočila očami. Mám sa vôbec pozerať?

Nachvíľu som prerušila moje topenie sa v žiali a načiahla som sa pre mobil.

Čakala som, že už volá Louis. Pravdu povediac...myslela som, že zavolá.

Ale namiesto toho mi volá Harry. 

"Áno?" povedala som a pretočila sa na druhú stranu. Už ma z toho ležania všetko bolí.

"Čo robíš?"  opýtal sa veľmi hnusným tónom.

"Dnes si nejaký milý." povedala som ironicky. "Ležím."

"Vieš, čo robí Louis? Leží. Tiež."

"A?"

"Prestaň sa ľutovať dobre? Pozri ja nepoznám tvoj životný príbeh ani príbeh za nenávisťou k tvojej sestre, ale povedz mi, prečo si to skončila tentoraz?"

"Pretože spal s mojou sestrou?" 

"A teraz ťa trápia morálne zábrany alebo si naňho nasratá? Prepáč, ale on ťa ani nepodviedol! Uvedom si to. Ženy vždy vinia za podvádzanie muža. Ale čo tá ženská? Uvedom sa! Ona spala s ním tak isto ako on spal s ňou! A ani ste vtedy neboli spolu, tak nechápem prečo sa cez to nemôžeš preniesť."

"Nikdy sme sa nerozišli!"

"Bože prekroč trochu svoj tieň! Aký to má zmysel? Ty týždeň trucuješ a Louis tiež. Ak by si chcela vedieť, tento rozhovor som s ním mal pred hodinou."

"Ale ty to nechápeš. Nám to nikdy nevyjde. Vždy sa bude niečo stavať do cesty. Jednoducho...ja som strašný smoliar. Nikdy nebudem mať šťastie."

"Neexistujú ľudia čo majú šťastie, alebo smoliari. Existujú ľudia čo si to šťastie dokážu zabezpečiť, alebo tí, čo ležia a ľutujú sa. Tak teraz DO RITI VSTÁVAJ A CHOĎ ZA NÍM!" zakričal na mňa tak hlasno, že som spadla z postele.

Ou.

"Prečo by som mala?" povedala som keď som sa zdvíhala na nohy.

"Po prvé-pretože chceš byť šťastná a to, že si budeš hovoriť, že ti to život nepraje a že ti nikdy nič nevyjde ti nepomôže. A po druhé, pretože nemáš žiadny pádny dôvod za ním neísť. A všetci veľmi dobre vieme, že Louis ten prvý krok nespraví."