180°

Ona-3.časť

"Nie! Podaj mi to!" zakričala som pošepky na Louisa. Máme robiť samostatnú prácu, samozrejme vo dvojiciach, a on sa to stále snaží riešiť so mnou.

"Ja ti s tým pomôžem."

"Ja nepotrebujem pomoc." precedila som pomedzi zuby. Prečo som ho proste nemohla ignorovať aj naďalej?

Lebo som sa cítila previnilá. No....čo už.

"To by som si nebol taký istý." sykol na mňa a ja som mala na chvíľu pocit, že zle počujem.

"Čo?" opýtala som sa s rozšírenými očami.

"Počula si." odvrkol. Tak toto nie.

Vytrhla som mu papier s úlohami z ruky a začala ho riešiť. Samé primitívne veci. Keď som to mala, posunula som mu moje vypracovanie.

"Opíš to." bolo jediné, čo odo mňa počul.

Iba na mňa pozrel zúženými očami a začal písať. Ja nemôžem za to, že si za mnou sadol. Keby si sadol za niekým iným, môže vypracovávať ešte ďalšiu hodinu. Nemôžem ani za to, že to chcem mať rýchlo hotové, aby som si mohla teraz čítať.

"Áno Louis?" počula som ako povedala učiteľka. Určite si myslí, že mám niečo zle a tak sa jej pýta. Typické.

"Daisy si číta knihu a odmieta spolupracovať." povedal a ja som okamžite zdvihla hlavu.

"Čože? To nemyslíš vážne!" skríkla som po ňom šepotom.

"Daisy? Je to pravda?" opýtala sa učiteľka.

"Samozrejme, že nie." zaklamala som. Snáď sa nenechám chytiť kvôli nejakému idiotovi.

"Dobre. Verím ti. A vy ostatní sa snažte dokončovať. A nezabúdajte, že to je veľmi dôležité, tak sa snažte."

Mám šťastie, že táto je dosť sprostá na to, aby si to nešla skontrolovať. A Louis za to ešte zaplatí.

Dopísal to a ja som mu to vytrhla z ruky.

"Zanesiem to." precedila som pomedzi zuby a zdvihla sa z miesta. Položila som moju aj Louisovu prácu na kôpku na stôl. Škoda, že jeho práca bol len čistý papier. Už mi ostáva len dúfať, že si nevšimne kedy som to vymenila.

. . . . . . . . . . . . . . . . .

"Tomlinson okamžite do riaditeľne. " ozvalo sa z rozhlasu a ja som sa mohla len uškrnúť. Vedela som, že keď odovzdám prázdny papier s Louisovým menom, bude sa to riešiť. A to len preto, že naša učiteľka biológie je úplne dementná. Presne ten typ, ktorý si myslí, že je neomylný a pritom si každý robí za jej chrbtom čo chce. A preto vždy robí neskutočný rozruch, keď niekoho chytí podvádzať.

Presne som vedela čo sa stane, keď "Louis" spraví niečo takéto. A prečo? Spravila som to totiž raz aj ja. A po hodine kričania v riaditeľni som sa poučila.

Úplne živo si na to pamätám. Mala som zlý deň, tak som sa vykašlala na jej "dôležitú" samostatnú prácu. A potom som zistila, že ona a riaditeľka sú najlepšie kamarátky.

Tá predstava s Louisom namiesto mňa mi vyčarila na perách iba väčší úškrn. Až pokiaľ som nepočula aj svoje meno.

Do riti.

Postavila som sa a bez slova som išla do riaditeľne. Louis odišiel už predo mnou, takže môžem dosť jasne predpokladať, prečo tam idem. A čo ma tam čaká.

Tá predstava, ktorá ma pred 5 minútami tak pobavila ma teraz núti otrieskať si hlavu o stenu.

Je posledná hodina a ja tam teraz určite strávim tak 45 minút...môžem len dúfať, že stihnem prácu.