"Už tam budeme?" opýtala som sa otrávene Louisa, ktorý ma stále niesol na rukách a odmietal ma zložiť. A tak som rezignovala. Ja sa s ním nemám chuť hádať, hlavne teraz keď objavil niečo ako dvojzmysly.
"Za chvíľu. Ale mohla by si mi z vačku vytiahnuť kľúče." povedal keď už kráčal smerom po ich príjazdovej ceste.
Zdvihla som hlavu z jeho ramena a pozrela sa naňho.
"Nebolo by ľahšie, keby ma zložíš?"
"Bolo a teraz vytiahni tie kľúče, sú v mojom pravom vačku na šortkách."
"A potom, že kto je tu tvrdohlavý." zamrmlala som si a začala hľadať v Louisovom vačku.
Vylovila som kľúče a držala ich v ruke, čakajúc, kým Louis príde až k dverám.
Keď sme sa tam dostali, iba som vystrčila svoju ruku a odomkla, pretože mi bolo absolútne jasné, že Louis ma odmietne dať dole. Ja nechápem, čo sa s ním dnes deje.
Potlačila som dvere a Louis aj so mnou vošiel dovnútra. Nakoniec ich aj sám nejako zavrel a zaniesol ma rovno do obývačky na gauč. Tam ma položil s pohľadom, že sa nemám hýbať....teda aspoň si to myslím. Dnes je vážne divný.
Zachvíľu prišiel s plnými rukami. Myslím, že mal obväzy, nejakú flašku, nožnice....oh god. Nech si nemyslí, že mi to obleje nejakým alkoholom.
Prišiel ku mne a kľakol si vedľa mňa.
"Teraz to bude štípať." povedal a ja som sa pozerala ako namočil kus obväzu do tej tekutiny.
"Povedz mi, že je to nejaký dezinfekčný gél, ktorý vôbec neštípe a iba ma straší-ÁÁÁÁ." zakričala som na konci vety, pretože od bolesti mi až vyleteli slzy.
"Ešte druhé koleno."
"Si normálny? Ako to mám vydrž- ÁÁÁ"
"Nemáš za čo. A keby nie si taká šikovná a nespadneš, tak sa tomuto vyhneš."
"Dobre, ďakujem, že sa o mňa staráš. Môžem sa ísť teraz osprchovať? Ak chceš, kľudne mi to môžeš potom obviazať dobrá víla." povedala som naštvane a už zliezala zo sedačky.
"Dobrá víla." povedal si pre seba a zasmial sa. "To je pekné, Daisy." usmial sa na mňa.
No keď sa mu to páči...
"Už vieš kde je kúpeľňa, takže som ti tam dal čistý uterák ak budeš chcieť. Ja sa zatiaľ idem osprchovať hore, takže ak sa ťa bude niekto pokúšať zabiť a budeš kričať, s najväčšou pravdepodobnosťou ťa nebudem počuť." povedal a nakonci pridal grimasu, čo ma donútilo sa zasmiať.
"Svet o nič nepríde." pokrútila som hlavou a vykročila smerom ku chodbe s kúpeľňou, no rýchlo som sa zastavila, pretože moje kolená boleli ako sviňa.
Šikovnosť nadovšetko.
"Prisahám, že ja budem skôr populárny ako ty optimistka." povedal a aj keď som ho nevidela, viem, že pokrútil hlavou.
To už som ignorovala a pomaly prešla do kúpeľne. Nebyť jeho blbého behu, nikdy sa mi nič nestane. Takže za to vlastne môže on.
Vošla som do kúpelne a zavrela za sebou dvere. Až teraz som si všimla moje veci položené pri dverách. Ani netuším, kedy ich tam stihol dať.
V rámci možností som sa rýchlo osprchovala a dala si na seba pyžamo. Milujem svoje pyžamo....je to jedna z mála vecí, ktorú mám naozaj rada. Čisté a voňavé pyžamo.
