Questions, časť 16.

3K 191 0
                                    

,,Kile! Ty žiješ!" hodila som sa na neho. Potom som si uvedomila, v akom je stave a odtiahla sa.
,,Prepáč." ospravedlnila som sa rozpačito.
,,To je v poriadku."

,,Naozaj? Nerada by som ťa dokaličila ešte viac, vieš?"
,,Neboj sa." uškrnul sa. ,,Práveže sa bojím! Ako si to predstavuješ,takto ma vystrašiť?"
,,Nemal som to v pláne, ver mi." zasmial sa.
,,O tom porozmýšľam." znova som ho objala, tentoraz opatrne. Prehodil mi ruku okolo pliec.

Teplo sálajúce z jeho tela ma zohrievalo a roztápalo skrehnuté srdce.
,,Tak moment...Odkiaľ vieš, že som to ja?" zarazila som sa, lebo mi to práve došlo. Samozrejme, že mne to nedošlo hneď... Zbláznili ste sa? Mne nikdy nič nedochádza..
,,Pamätám si tvoj hlas." kútiky úst sa mu nadvihli.
,,Ale, ak si sa teraz zobudil, nemohol si ho predtým počuť............Tak počkať! Ty si už bol hore však?" odtiahla som sa od neho.
,,Bol."
,,Ty...! Kedy? Prečo o tom neviem?! Povedali mi predsa, že ma budú informovať! A ty?! Prečo si mi aspoň niečo nenaznačil?" rozkričala som sa.

Hysterka -_-

Čuš!

,,Ešte tu ani nikto nebol, upokoj sa. Nechodia ma tak často kontrolovať. Nevedia, že som sa prebral.."
,,To je teda personál.." zamručala som si popod nos.
,,A pokiaľ ide o to...Ak si si nevšimla naznačil som ti, že som hore. Rukou. A okrem toho...páčilo sa mi,ako mi o všetkom rozprávaš. Skoro som zabudol, aký máš krásny hlas." nahmatal moju ruku.
,,Prestaň." začervenala som sa.

,,Poď ku mne." potľapkal na miesto vedľa seba. Obišla som teda posteľ a vkĺzla pod paplón. Objal ma a ja som si položila hlavu na jeho hruď. Tlkot jeho srdca ma uisťoval v tom, že si to iba nenamýšľam.
,,Pamätáš sa na niečo?"
,,Ani veľmi nie. Zbehlo sa to rýchlo. A bola tma."
,,Chápem. A prečo si sa tu zrazu ukázal?"
,,Vlastne...prišiel som sem za tebou."
Preglgla som.Toto mi nerob.

A zrazu som plakala, hoci on na to mal oveľa viac dôvodov, ako ja.
,,Ale no ták." privinul si ma tuhšie k sebe.
,,Chýbal si mi." šepla som pomedzi vzlyky.
,,Ty mne viac." pobozkal ma na vlasy.

A vtedy, v bezpečí jeho náručia, som mu chcela všetko povedať. Že ja som hlavnou príčinou toho, ako vyzerá. Že kvôli tomu, že na neho žiarli môj šéf, tu teraz leží....Ale keď som si uvedomila, že nemôžem, rozplakala som sa ešte viac. Viem, že už som na to dosť veľká, ale už som prosto nevládala udržať všetky tie emócie z posledných týždňov.

Zodvihla som hlavu a pozrela sa na jeho tvár. Veľmi opeknel. Bolo to stále vidno, hoci mu tvár 'zdobili' modriny a škrabance. A vtedy otvoril oči. Tie svoje orieškové.
,,Zmenila si sa." šepol a zamyslene na mňa hľadel. Natiahol ruku a zotrel mi slzy z líc.
Pousmiala som sa.
,,Si krásna..." usmial sa. ,,Ale ustarostená. Ublížil ti niekto? Povedz." Pokrútila som hlavou.
,,Ali, máš kruhy pod očami, takmer sa neusmievaš, oči ti nežiaria tak ako kedysi, takže sa mi tu nesnaž nahovoriť, že ti nič nie je. Kapito?" ,,Nejde o mňa. Ide o teba. To ty si teraz podstatný. Pozri sa na seba, ako vyzeráš. A ty sa zase zaujímaš o mňa. Veru, ty si stále rovnaký."
,,Mám sa uraziť?"
Zostalo ticho.
A potom sme obaja vypukli do smiechu.

Už dlho som sa úprimne nezasmiala. Bol to taký oslobodzujúci pocit. Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď chcete ísť veľmi na záchod a potom si tam konečne sadnete...Žúžo :3 :D.

,,Fajn, stačí." snažil sa dosmiať. Asi ho už chytali kŕče. Pomaly sme sa teda upokojili.
,,Ty vždy vieš, ako zlepšiť náladu." usmiala som sa.
,,A ty zas potešiť." opätoval mi úsmev.
,,Ak mi neprestaneš stále lichotiť,tak ťa prisámvačku zbijem, aj keď si v takomto úbohom stave."
Zasmial sa. ,,To by si neurobila."
,,Sám si povedal, že som sa zmenila." uškrnula som sa. ,,Takže si nenamýšľaj."
,,Okéj. Už som ticho." uškrnul sa.

Zrak mi padol na hodinky. Do riti!To už je toľko hodín? Vyrútila som sa z postele ako tank.
,,Hej!" smial sa. ,,Čo je?"
,,Už musím letieť! Nevedela som, že je tak neskoro!"
,,To ma tu chceš nechať?" odul spodnú peru. Ejha. Nejako rýchlo mení nálady.
,,Prepáč. Musím. Zajtra prídem, dobre?" pobozkala som ho na čelo.
,,Dobre."
,,Poviem sestričkám, že si už hore. Ahoj!"

A ďalšia časť is heeere! Kto sa teší? :**

Just Friends (Sparkling Notions 1)Where stories live. Discover now