Just Friends (Sparkling Notions 1)

Hospital 2, časť 9.

Keď všetkých vyhnali (vraj sa už skončili návštevné hodiny) mala som čas o všetkom premýšlať. Hlavne o šéfovi (ktorý sa mimochodom volá Matthew).
Nejde mi do hlavy, prečo zrovna teraz. Prečo nie pred mesiacom? Prečo sa na mňa všetko zosype naraz? Jediná pozitívna správa tohto mizerného obdobia je, že som získala Jacoba. Vlastne on mňa.Aarrgh, to je fuk.

Zajtra konečne pôjdem domov. Ale Kilea budem navštevovať každý deň.Je to to jediné, čo pre neho môžem teraz urobiť. A okrem toho, aj tak nebudem mať čo robiť, keďže mi môj skvelý šéfino velkoryso dal dovolenku. Ak si Matt myslí, že sa mi zavďačí, je na omyle. Mám ho na háku aj celú jeho posratú hru, ktorú so mnou hrá. Môže si ísť rybičky chytať niekam inam. Na tie jeho sladké rečičky a dobré skutky mu neskočím. Aj keď je pravda, že telo má úžasné.

Strelila som si facku.
,,Zobuď sa trúba, máš predsa frajera." napomenula som sa. Som vážne blbá. Celú dobu o Jakea bojujem a teraz, keď ho mám,rozmýšľam nad najväčším sviniarskym kreténom len preto, že má dobré telo. Super.

Ale nie je to zvláštne? Nikoho nemám→nikto o mňa ani nezakopne. A keď mám→môžem si vyberať hneď z niekoľkých. Život je sviňa. A pekne vychcaná. Teda aspoň ku mne. Prestaň sa furt sťažovať!
Som vážne neznesiteľná. A verte mi,viem to lepšie ako hocikto iný.Som so sebou totižto každý deň...

Myšlienky mi lietali po hlave jedna radosť, ale stàle som nenašla žiadne riešenie. Žiadne odpovede.
Ako presvedčiť šéfa, aby mi dal pokoj?
Ako to zatajiť pred Jakeom? Dokážem to vôbec?
Kto to Kileovi spravil?
Dostane sa z toho?
Dám sa niekedy vôbec do poriadku?
Veď musím vyzerať ako troska.
Ani na jednu otázku som nenašla primeranú odpoveď nech som sa snažila sebeviac. Tak som sa na to vykašľala a šla spať...

*******

Keď som sa ràno zobudila bolela ma celà chrbtica a v hlave mi niekto dosť nahlas bubnoval. Zasyčala som od bolesti a posadila sa. Do kelu aj s tvrdými postelami.

,,Hej si v pohode?"
Strhla som sa. ,,Ježiši Jake! Chceš,aby som skolabovala druhýkràt?!"
,,To nie." pohladil ma po líci. ,,Nechcel som ťa vystrašiť. Prepáč."
,,Už som si zvykla." vzdychla som si a ľahla si späť na posteľ. ,,Ako dlho si už tu?"
,,Uh..no..asi od polnoci..možno skôr." poškriabal sa na hlave.
,,To si tu bol celú noc? Zbláznil si sa?"
,,Áno ale do teba." usmial sa a pobozkal ma na pery. Mmm..

Vtom mi do hlavy vletela ostrà bolesť, až mnou myklo. Už zasa. Spýtavo sa na mňa pozrel.
,,Bolí ma hlava." vyhŕkla som.
,,Alice, toto nie je normálna bolesť hlavy. Videl som to. Celú noc si sa prehadzovala a niečo mrmlala. Idem po doktora."
,,Nie!" skríkla som hlasnejšie, ako som mala pôvodne v plàne. Nádych-výdych.
,,Nie."povedala som už kľudnejším hlasom. ,,Nechoď. Už tu nechcem byť sama."
To ho presvedčilo. Bingo! ,,Nikdy nie si sama, zapamätaj si to." pohladil ma po vlasoch.
,,Zapamätám." Hm..Kiežby.

Vtom do izby vtrhol Luke. ,,Á Alice, konečne si hore."
Jake vstal a pobral sa ku dverám.Cestou sa na mňa pozrel spýtavým pohľadom. Akoby sa pýtal 'Kto je do pekla ten chlap, keď ti tykà?' .No,zase mám čo vysvetlovať.

,,Tak..ako sa cítiš?"
,,Úprimne? Nahovno."
Zasmial sa.
,,Hlavu mi ide roztrhnúť." posťažovala som sa.
,,Tak to aby som ti nasadil trochu silnejšie lieky."
Zaskuvíňala som.
Znova sa zasmial. ,,Predsa ťa nezjedia."
,,To nie, ale nerada ich beriem." uškrnula som sa.
,,Len som ti prišiel povedať, že už môžeš ísť domov, ak chceš."
,,Konečne pozitívna spràva." hodila som sa do perín.
Prišiel ku mne a podal mi ruku. ,,Som rád, že som ťa spoznal a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme.Ale keď budeš v poriadku."
,,Určite."
Usmiali sme sa na seba a vyšiel von.Hmm, príjemný človek. Keby boli všetci doktori taký, nikto by sa nebál chodiť do nemocnice...

A newwww :D Čo dodať? Jedine tak votes a koments please :**