Just Friends (Sparkling Notions 1)

Eat me ;), časť 10.

O chvíľu sa vo dverách objavil Jake.Nemala so náladu počúvať ďalšie otázky (baby mi ich už dali dosť), a tak som zo seba vychrlila: ,,Áno,potykali sme si. Prečo? Bol ku mne milý a vzal ma za Kileom. Nie nepáči sa mi, je to iba môj doktor.Spokojný?"
S úsmevom pokrútil hlavou a sadol si ku mne na posteľ. ,,Takže sa ti nepáči?"
,,Nie." odpovedala som prosto.
,,Ale ty sa páčiš jemu." dodal.
,,Ale houby sa..."
,,Ale áno nepopieraj."
,,Ja sa mu ne..."
,,Ale áno." stál si za svojim.
,,Neklam, nepá..."
,,Neklamem."
,,Baví ťa stále mi skákať do reči?!" povedala som naštvane.
,,Áno." šibalsky sa usmial a ústa sa mu vykrivili do jeho typického frajerského úškrnu.

,,Nie vždy si to totiž môžem dovoliť." doplnil.
Tak to je pravda. ,,Tak si nezvykaj." žmurkla som na neho a pritiahla ho k sebe. Pohľadom mi zakotvil v očiach, ale iba na chvíľu. Potom skĺzol nižšie, na pery. Nenásytne som sa mu na ne vrhla. Bozky mi samozrejme oplácal. Zmyselne sa mi obtieral svojim jazykom o môj a nevynechal ani svoje telo. Bol na mne doslova nalepený. Jeho ruky ma hladili po chrbte, zatiaľ čo moje sa pohrávali s jeho vlasmi.

Keď som už nestačila s dychom,odstrčila som ho. Odul spodnú peru,akoby mu zobrali obľúbenú hračku. A tak niet divu, že začal znova rýpať. Človek aby mu stále zamestnával ústa :D.
,,Aj tak po tebe ide."
Postavila som sa z postele rovno pred neho. ,,Neštvi ma." zodvihla som ruku.
,,Ja len vravím, čo vidím."
,,Prd vidíš môj zlatý...ty žiarliš." založila som si ruky v bok a pousmiala sa. Ha! Tam máš!
,,Nežiarlim!" zamračil sa. Je možné,aby ešte aj teraz vyzeral tak zasrane sexy?
,,Žiarliš, žiarliš....a ešte k tomu na doktora. Vieš ako čudne to znie?" provokovala som.
,,Ja NEŽIARLIM!"
,,Vážne?" nedala som sa. Bolo jasné,že màm pravdu.
,,Fajn,fajn..." zodvihol ruky akože sa vzdáva. ,,...prekukla si ma."
,,Vedela som to!" víťazoslávne som sa usmiala.
,,Prečo som si len nevybral hlúpejšiu babu? Tá by aspoň nemala vo všetkom pravdu." lamentoval.
,,Pozor na reči kamoško, lebo..." varivala som ho.
,,Lebo čo?" našpúlil pery a zdvihol obočie.
,,Lebo si pôjdeš zháňať novú frajerku."
,,Čo nepovieš." usmial sa a chytil ma okolo pása.
,,Myslím to vážne." zamračila som sa a zaprela sa mu rukami do hrude.
,,Nemrač sa, nepristane ti to." tesnejšia ovinul svoje ruky okolo mňa. Teplo sálajúce z jeho tela sa mi dostávalo pod kožu. Jeho vôňa mi odierala do nosa a nútila ma vdychovať ju znova a znova...
,,Ani táto nemocničná košeľa mi nepristane." poznamenala som.
,,Vždy ti ju môžem vyzliecť." zapriadol mi do ucha. Jeho dych som zacítila na krku, na čo mi naskočili zimomriavky. ,,Ale si v nej chutnučká."
,,Tak ma zjedz." šepla som už plne pohltená túžbou.

Chcela som cítiť jeho bozky, jeho dotyky...a to hneď teraz.
,,Nie je problém." usmial sa a začal mi bozkávať krk. Rukami sa pomaly posúval po mojom chrbáte. Zdola som cítila jeho vzrušenie, rovnaké ako to moje. Dlaňami som zaliezla pod tričko a opisovala nimi jeho svaly. So zatvorenými očami som vnímala našu vzàjomnú túžbu.

A potom sa mi v mysli mihol obraz Kilea ležiaceho na nemocničnom lôžku.
,,Ne-nemôžem...Prepáč." odtisla som ho. ,,Kile..on.." zakoktala som sa. No nemusela som sa báť, Jake to pochopil.
Položila som si hlavu na jeho plece a objala ho.
,,Chápem to..." upokojoval ma a pomaly sa so mnou knísal zo strany na stranu.

,,Čo keď.." preglgla som, ,,..čo keď zomrie?" vyslovila som myšlienku,ktorá ma ťažila už hodnú chvíľu.
,,Neumrie Alice. Kile je bojovník. On to zvládne." pousmial sa, aby mi dodal odvahu.
,,Rada by som tomu verila..."
,,Tak tomu ver." pohladil ma po chrbáte...Je super mať takého chalana. Aspoň ma neodcudzoval a mohla som sa vyplakať. Plačom som aspoň zo seba vyplavila zlé pocity...

Tak po dlhej dobe new part ako sa vraví :D.Viem, že táto poviedka napreduje pomalšie ako ostatné, ale nezdá sa mi, že ju niekto číta...Ak predsa len tak napíšte a posnažím sa to napraviť. With love...me :***