Epilogue

3.4K 190 50
                                    

21. narodeniny mali byť výnimočné. Nechcela som totiž obyčajné darčeky. Chcela som živé. Ak myslíte na psa, tak nie, to nie je ono. Ani mačka. A ak vás náhodou napadne slon či potkan, tak sa dajte liečiť ;)

Moje 21-ročné JA totiž urobilo zásadné rozhodnutie. Možno k tomu prispeli všetky tie udalosti, ktoré sa stali za predchádzajúci rok. Vlastne sa mi ani nechce veriť, že sa to všetko vošlo do 365 dní. Bolo toho predsa tak veľa!

Mama s otcom ma v tom podporili, lebo sa im to zdalo správne. A ja som to brala ako pomoc a dobrú vec. Ako slobodnà som bola šťastná, ale niekedy som sa cítila osamelo. Moje darčeky to mohli napraviť.

Všetko som si povybavovala skôr, aby mi ich doviezli presne na tento deň. Tešila som sa aj bála zároveň, pretože doteraz som ich poznala iba z fotografií. Keď som začula trúbenie, začali sa mi triasť ruky. Vybehla som von, aby som si mohla pozrieť tie malé zázraky. A to oni naozaj boli.

Keď mi do rúk vložili malého možno 9 mesačného černoška, s čokoládovými očami a náznakmi havraních vláskov, takmer som odpadla od šťastia. Chlapček totiž neplakal ako iné deti, keď sú v prítomnosti niekoho cudzieho. Namiesto toho si ma zvedavo obzeral a hýbal ručičkami. Keď som ho pošteklila na nošteku a on sa svojou malou ručičkou dotkol mojej veľkej, zamilovala som sa do neho. Dala som mu meno Timothy, pretože sa mi veľmi páčilo ako znie. Tim. Môj malý Tim. Aj jemu sa môj výber zrejme pozdával, lebo sa spokojne usmieval.

Podala som ho mame a vzala do náručia moje ďalšie adoptované bábätko - dievčatko. Vyzeralo byť staršie ako chlapček pred ním. Malo nádherné belasé oči ako nebo a takmer biele vlásky. Pripomenuli mi Mattove a preto som si zaumienila, že sa stane jej krstným otcom. Viem, že tomu neodolá. A vďaka jej očiam som jej vybrala meno Skye.

Podala som dievčatko otcovi a vzala na ruky tretieho a posledného člena našej rodiny. Bolo to ďalšie dievčatko. Africké dievčatko. Mohlo mať rok. Malo plavé vlàsky a nádherné zelené oči farby jarnej trávy. Dostalo meno Grace.

S Grace na rukách som ešte podpísala nejaké papiere a potom sme sa vrátili dnu. Tima, Skye aj Grace sme posadili na pohovku a ja som si kvokla pred nich neustàle sa usmievajúc.

,,Toto je váš nový domov." povedala som im.

Upierali na mňa svoje malé očká a ešte stále si ma zvedavo obzerali.

,,Začneme znova. Spolu. Budem vaša maminka dobre? A vy budete moje zlatíčka." každému som dala božtek na hlavičku.

,,Maminka vás veľmi ľúbi. Odvtedy ako vás prvýkrát uvidela na fotografií..."

A je to tu! Je mi to ľúto, ale niekto to musì povedať - je koniec! THE END, vážený. Už je to raz tak.
A preto už mi zostáva iba jediná povinnosť - poďakovať sa vám za vašú podporu. Lebo ma vždy nakopli rastúce čísla videní či votes. Komentáre mi väčšinou vyčarovali úsmev na tvári a bola som neskutočne šťastná, že sa vám páči môj príbeh. Hoci ich tu je strašne veľa, vy ste si našli čas na ten môj. A to si strašne vážim. Patrí vám teda moje obrovské srdečné ĎAKUJEM! :**
Trošku ma mrzí, že sa vám nepáči koniec, ale nie vždy všetko vyjde podľa našich predstáv...
Ako ste si mohli všimnúť, Just Friends som neukončila úplne. Nechala som príbeh otvorený, aby som sa k nemu mohla ešte vrátiť. Je teda dosť možné, že bude aj pokračovanie. Nie však hneď! Mám strašne veľa nápadov na iné príbehy a rada by som sa venovala aj im. Budem teda rada, ak to týmto príbehom neskončí a vy si prečítajte aj niečo iné z mojej dielne. Nikdy neviete, možno si tie ďalšie zamilujete viac, ako tento...
S láskou vaša
Kikuška
:**

Just Friends (Sparkling Notions 1)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang