Just Friends (Sparkling Notions 1)

Help, časť 54.

Venujem všetkým, ktorí sa tešili na túto časť a neznášajú ma za to, že nebola skôr. Už môžete prestať ;)

Konečne som sa nadýchla. Akosi som nemohla uveriť, že to neurobil. Že sa o nič nepokúsil. Čo sa to s ním deje? Žeby sa mi konečne začalo dariť v jeho premene? Veď, čo už len mà spoločné usmievavý Matt, ktorého som spoznala dnes ráno s Mattom, ktorý na mňa kričal, že pred jeho dverami môžem v pohode sedieť aj donekonečna? Veľmi málo.

Dá sa človek zmeniť cez noc? Asi ťažko. Jedine, ak by bol robot a mohli by ho preprogramovať. A ak by bol zložitejší typ, čo Matt rozhodne je, trvalo by to dlhšie ako noc. Zmysel by to dávalo iba vtedy, ak by som stále spala a snívala. Áno, to bolo ono. Sníva sa mi niečo pekné...

Siahla som po spodnom prádle a odhodila osušku. Pomaly som ho na seba naťahovala a popritom som nechala pracovať svoju predstavivosť. Divili by ste sa, ako sa moja fantázia bije s rozumom. Spustila totiž projekciu, v ktorej za mnou prišiel Matt. Nemala som na sebe nič - iba tie čierne čipkované tangá a podprsenku. Priblížil sa ku mne zozadu a objal ma svojimi vypracovanými pažami, čím si ma pritlačil k sebe. Jednou rukou mi mučivo pomaly stúpal hore ku krku dotýkajúc sa mojej kože. Naskakovali mi zimomriavky. Prstami zatlačil proti mojej brade a zaklonil mi hlavu. Jeho zrak spočinul na mojich perách, ktorých sa vzápätí zmocnil. Opantala ma rozkoš. To som však ešte nevedala kam smeruje jeho druhá ruka. Aj tá už opustila svoje miesto a putovala dole a stále nižšie...

Dosť! Stačí!

Chytila som sa za hlavu a krútila ňou zo strany na stranu, aby som sa tej predstavy zbavila. Kútikom oka som sledovala dvere, či sa náhodou neotvàrajú.

Prebúdzalo to totiž vo mne túžby, ktoré môj rozum zamietal, lebo vedel, že to nie je správne. A ja tiež. Ale to neznamenalo, že to zmizne. Tá túžba tam stále bola, číhala na správny okamih a čakala až jej podľahnem. A tomu som sa snažila zabrániť.

Natiahla som sa po šaty a navliekla ich na seba. Až potom som zistila, že zips majú vzadu a ja tam nedosiahnem. Vzdychla som si, lebo som vedela, čo musím urobiť. Popravde, desilo ma to. Čo ak sa už neovládne? Alebo horšie - čo ak sa neovládnem ja? Ani jedno nebolo lákavé.

,,Matt!" zakričala som na neho.

O sekundu sa už otvárali dvere.

,,Mohol by si...?" ukázala som si na chrbát.

,,Veľmi rád." usmial sa.

Podišiel ku mne.

,,Alice, myslím, že by si sa mala otočiť." povedal mi jemne ako dieťatu, ktoré ešte ničomu nerozumie.

Preglgla som a slimačím tempom sa mu otočila chrbtom.

Cítila som, ako chytil zips medzi prsty a ťahá ho hore. Celý čas sa dotýkal môjho nahého chrbta a mňa začalo triasť.

,,Je ti zima?" spýtal sa starostlivo, keď už šaty boli zapnuté.

Pokrútila som hlavou a nechala spadnúť svoje mokré vlasy na chrbát.

,,Tak prečo sa...." nedopovedal. ,,Chápem. Nič neurobím, naozaj. Viem, čo si o mne myslíš...ale neboj sa ma."

,,Nebojím sa teba." šepla som, ,,Ale seba."

Stisol mi plecia, čo ma asi malo povzbudiť a vzal ma za ruku.

,,Poď." povedal len a vyšiel z izby ťahajúc ma za sebou.

Chcela som sa spýtať, kam ma vedie, ale čušala som. Pravdepodobne by si o mne myslel, že som paranoidná a hysterická. A dobre som urobila. Doviedol ma totiž do kúpeľne.

Z nejakého dôvodu tam bola stolička a z nejakého ďalšieho dôvodu ma požiadal, aby som si na ňu sadla. Všimli ste si? Požiadal ma. Neprikázal - poprosil. A ja som si zase všimla, že to bola iná kúpeľňa ako tá, v ktorej som sa sprchovala.

Zrazu sa ozval nejaký zvuk, ktorý som v tej rýchlosti nevedela identifikovať a miklo mnou.

Matt sa zasmial.

,,Vážne Alice. Myslím, že pobyt pred mojimi dverami ti neprospel. Je to iba fén." znova sa zasmial a začal pracovať.

Prehraboval mi vlasy, ktoré mi vplyvom horúceho vzduchu lietali na všetky strany a párkrát sa mi dostali aj do očí. Chvíľu som na stoličke len strnulo sedela, no potom som sa konečne uvoľnila. Zviezla som sa nižšie a zatvorila oči. Spoza nich som sa snažila vnímať iba to, ako mi je dobre, lebo odvtedy, ako som dospela, sa mi s vlasmi nikto nehral. Nedalo sa však ignorovať, že toto bolo niečím iné. Ním. Robil to on. Všade som cítila jeho vôňu, aj keď je pravda, že možno šla aj zo mňa. Čo však bolo zvláštne je, že som sa cítila prirodzene. Akoby na svete nebolo iného človeka, ktorý by to mohol robiť. Robilo mi to starosti. Takto by som sa pri svojom šéfovi cítiť nemala, hoci už dávno nebol iba mojím šéfom.

Zvuk ustal. Otvorila som oči.

,,Tak, hotovo." usmial sa na mňa.

,,Ďakujem." opätovala som mu ho.

Pozorne si ma obzrel a poklepkal si po ústach.

,,Mohla by si ešte na chvíľu...?" ukázal niečo ako koliesko.

Prikývla som a otočila sa.

,,Zatvor oči." dodal potom.

Poslúchla som.

Začal mi česať vlasy. Potom chytil predné, začesal mi ich dozadu a začal mi ich tupírovať. Znova mi začal prechádzať hrebeňom po vlasoch a zdalo sa, že mi ich sťahuje do chvosta. A nemýlila som sa. Keď som otvorila oči a pozrela sa na seba do zrkadla.

,,To je....Ako si to...." nechápala som.

,,Videl som to na jednej brunete. Chcel som ho vidieť na tebe. A mal som pravdu, k týmto šatám sa úžasne hodí."

,,Nevedela som, že si taký zručný." pochválila som ho.

,,Zlatko, ja viem veľa vecí, nie iba trtkať." uškrnul sa.

Koho Matt prekvapil?
Mňaaaaaaa! :D