Just Friends (Sparkling Notions 1)

Array Thoughts, časť 12.

Zatvorila som sa vo svojej izbe a hodila sa na posteľ. Potrebovala som si usporiadať myšlienky a hlavne sa vyrovnať s tým, čo som sa práve dozvedela.

Za všetko môže môj šéf. Pochopila by som, keby to bol nejaký starý,mrzutý dedo, ktorý je v skutočnosti úchylák. Lenže on bol iný. Bol mladý,pekný muž s vypracovaným telom a bledohnedými vlasmi. Jeho modrozelené oči by dostali na kolená každú ženu. Vždy bol milý a teraz.....
Teraz kvôli tomu, že ma nemôže mať zbije Kilea tak, že vyzerá ako mŕtvy. Len tak si dovolí zmlátiť môjho najlepšieho priateľa.
A ja... Stane sa zo mňa štetka. Cundra. Pobehlica. Ľahká žena...Nazvyte si to ako chcete. A to všetko iba kvôli tomu, že už ho nechcem vidieť nehybne ležať na posteli napojeného na hadičky a prístroje.

A ja som si naivne predstavovala sex ako krásnu vec čisto z làsky....Teraz budem musieť zapredať svoje telo šialencovi. Bože! Veď už sa na seba nebudem môcť ani pozrieť do zrkadla. A všade budem cítiť jeho dotyky...Brrrr!

Najhoršie však je, že sa o tom nebudem môcť s nikým porozprávať.Že to budem všetko v sebe dusiť. A poviem vám, radšej by som sa tým zadusila.

Ako sa budem môcť Jakeovi pozrieť do očí? Budem sa s ním bozkávať a pritom budem vedieť, že tu boli aj iné pery. Budem sa s ním milovať a budem vedieť, že som to robila aj s iným. Budem s ním normálne chodiť a popritom ho budem podvádzať. Veď toto si nezaslúži! Nezaslúžim si ho!
Vždy bol pri mne, keď som to potrebovala. Vždy ma utešoval, keď mi bolo smutno. Rozprával sa so mnou, keď som si niečo potrebovala vyjasniť. Ponúkal mi pomocnú ruku,keď som bola na dne. To na jeho pleci som sa vždy mohla vyplakať. A takto sa mu odvďačím?

Tak si mu na to nemala kývnuť! Jasné, moje povedomie je zase múdre. A mala som snáď na výber? Nemala! Podľa toho, čo hovoril....Ublížil by mu. Nie. Už som to nemohla dopustiť. Vždy som uprednostňovala druhých pred sebou a teraz sa to iba potvrdilo. Radšej budem trpieť ja, ako moji blízky...

Ktovie, či si ma Kile, keď sa preberie, bude pamätať. Možno už z jeho úst nikdy nebudem počuť moju starú prezývku. Ružička. Ako dávno to bolo...

Možno by to bolo aj lepšie. Keby si ma nepamätal. Ak by sme sa stretávali, mala by som nutkanie vyrozprávať sa mu. A to by malo hrozné následky.

Bože prečo? Prečo mi stále pripravuješ ďalšie a ďalšie skúšky? Neuspela som vari v tých predošlých? Urobila som niečo zle? Odpovedz mi! Lebo ja to nechápem!

Akokoľvek dlho som premýšľala stále som prichádzala k rovnakému záveru. Nie je žiadne východisko.Žiadna iná možnosť. Existuje iba jedna...Budem musieť predávať svoje telo výmenou za bezpečnosť človeka, na ktorom mi záleží....Stanem sa štetkou.....

Tak to len taká kratšia, aby ste si predstavili nad čím asi tak premýšľala...Aby ste sa viac vžili do jej kože...Tak dúfam, že vám to objasnilo jej pocity a myšlienky.Zatiaľ pa :**