Just Friends (Sparkling Notions 1)

Stubborn, časť 51.

Nedeľné ráno bolo ránom nádeje. Mohlo sa všetko zmeniť. On sa mohol zmeniť. Malo to iba jednu podmienku - veriť mi, že mu dokážem pomôcť. Zatiaľ to však vyzeralo tak, že si nie je taký istý. Možno o mne pochybuje... Ale prečo by ma potom žiadal o pomoc, keby neveril, že to zvládnem? Nedávalo to zmysel. Ako väčšina vecí okolo neho. Bol pre mňa proste príliš komplikovaný. Niekedy ma to štvalo, ale na druhej strane to bolo sexy. Chápete. Môžete sa zahrať na detektívov a pomaly odhalovať na vlastnú päsť všetko, čo vám nie je ochotný vysvetliť. Nepríde vám to vzrušujúce?

Zbehla som bosá a len v pyžame po schodoch do kuchyne, kde už mama pripravovala raňajky pre otca. Oboch som pobozkala na líce, zaželala im dobré ráno a dala si variť vodu na čaj. Chcela som si urobiť aj raňajky, ale mama ma zastavila s tým, že ju mám nechať, aby pre mňa niečo urobila aj ona. Vraj už jej tá moja samostatnosť lezie na nervy. Nenamietala som, lebo som vedela, že by to aj tak k ničomu neviedlo a sadla si oproti otcovi. Práve čítal noviny, ktoré mu zakrývali celú hlavu. Na titulnej strane sa skvel titulok Ďalší úspech a pod ním bola fotografia dvoch mužov podávajúcich si s úsmevom ruky. Keď som sa lepšie prizrela, zistila som, jeden z nich je Matt.

,,Oci? Požičiaš mi na chvíľu tie noviny?"

,,Iste." odvetil a podal mi ich. Hneď na to sa pustil do jedla.

Otvorila som noviny a hneď na prvej strane bol článok k fotografii.
Ďalší úspech si na svoje konto pripísal miliardár a direktor mnohých firiem po celom svete - Matthew Blake, keď dnes uzavrel partnerstvo s rovnako známym a bohatým majiteľom firiem O'diel Robinom Woodlym. Zdá sa, že obaja budú môcť zo svojho partnerstva ťažiť. ,,Blake je veľmi cieľavedomý človek." zveril sa nám pán Woodley. ,,Som rád, že bude spolupracovať práve s nami."
Ani Matthew Blake nezaostával v skladaní komplimentov. ,,Firmy O'diel majú výborného vedúceho. Jeho manažérske schopnosti sú na vysokej úrovni a to veľmi zavážilo pri mojom rozhodovaní."
Tajný zdroj z blízkeho okolia týchto dvoch pánov uviedol, že Blake a Woodley plánovali zmluvu uzatvoriť už skôr, ale nikdy sa k tomu nedostali. Za oboch sme radi, že tak nakoniec učinili.
Obom prajeme veľa úspechov a šťastie v obchodovaní.
Vivien Huntová

Zamyslene som noviny zatvorila a ešte raz si prezrela fotografiu.
Nevyzerá, že by bol k niečomu donútený... premýšľala som. Možno sa tam nič nedeje. Možno Matt iba normálne obchoduje a nechce, aby som tam zavadzala.

Z premýšľania ma prebral predo mňa položený tanier s raňajkami.

,,Vďaka, mami." usmiala som sa na ňu a pustila sa do nich.

Iba ma pohladila po vlasoch a posadila sa ku vlastným.

Po rannej hygiene som sa prezliekla do hrubších džínsov, trička, svetra a bundy, pretože to vyzeralo, že vonku je chladno. Prečesala som si vlasy a utekala dole tak rýchlo, že za mnou viali ako zástava.

,,Kam sa chystáš, mladá dáma?" zastavil ma otcov hlas.

,,Von!" zakričala som mu, zatvárajúc za sebou dvere.

Sama sebe som sa čudovala, že som si pamätala cestu k jeho domu. Vtedy som ju predsa veľmi nevnímala a viackrát som tam nebola. Je zaujímavé, čo vám utkvie v pamäti.

Ani som nestihla zaklopať a dvere sa otvorili. Vari ma sledoval cez okno?

,,Čo chceš, Alice?" spýtal sa Matt, ktorého som prvýkrát videla bez obleku. Stál medzi dverami iba v bielom tričku a šedých voľných teplákoch, bosý. Nepochybujem, že aj za takéto obyčajné oblečenie vyvalil kopec eur.

,,Aby si povedal áno."

,,Ak si prišla iba kvôli tomu, chodila si zbytočne." zabuchol mi pred nosom.

Pokrčila som plecami a sadla si na schod pred dverami. Očakávala som presne takúto reakciu, takže ma to neprekvapilo.

Oprela som sa o stenu, vystrela si nohy po celej dĺžke schodu a vytiahla si knihu, ktorú som si stihla hodiť do kabelky skôr, ako som odišla. Aspoň si skrátim čas. Plánovala som tu totiž zostať dovtedy, dokedy nekývne na môj návrh. Počítala som s tým, že ma tu možno nechá sedieť až do večera, ale nech. Chce vojnu - má ju mať!

Úplne som sa pohrúžila do deja historického románu a ani som si nevšimla, že Matt každú chvíľu odhŕňa závesy a sleduje ma. Začala som ho vnímať až vtedy, keď znova otvoril dvere.

,,Choď domov, Alice."

,,Nie."

,,Alice....choď-domov." prehrabol si vlasy.

,,Až keď budeš súhlasiť." nedala som sa.

,,Povedal som, aby si....!"

,,Šla domov, áno to som už počula. A ja som povedala, že nikam nejdem."

,,Budeš tu sedieť aj celú noc, čo?

,,Som tvrdohlavá." mikla som plecami.

,,Fajn! Tak príjemnú zábavu pri čakaní donekonečna!" tresol dverami.

,,Vďaka." usmiala som sa a pokračovala v čítaní.

Zatvorila som dočítanú knihu a vložila ju naspäť do tašky. Postavila som sa a poriadne sa ponaťahovala. Zadok ma neskutočne bolel a vôbec som si ho necítila, tak som sa rozhodla trošku sa poprechádzať po jeho záhrade.

Bola nádherná. Svieži zelený trávnik všade, kam moje oko dovidelo. Obrovský bazén obklopený lehátkami a zloženými slnečníkmi. V rohu hojdačka, altánok, gril, krb...prosto všetko, čo si viete v záhrade predstaviť. A pritom to stále vyzeralo tak, že je tam ešte dosť miesta. Buď to bola naozaj taká veľká záhrada alebo si Matt najal fakt dobrého architekta.

Vrátila som sa na svoje pôvodné miesto a vytiahla telefón. Žiadne sms-ky, žiadne neprijaté hovory. Fajn. Otvorila som jedinú hru, ktorú som tam mala stiahnutú a začala gembliť.

,,Skap ty sviňa!" skríkla som na chlapíka a začala strielať.

,,Ha! Tam máš!"

,,Aha, tak vás je tu viac, čo? Tak poďte hajzlíci, poďte. Urobíme si párty." rozprávala som sa ďalej s mobilom. ,,Ale pekne krvavú!" zasmiala som sa a nahnevane ťukala do displeja, aby som ich čo najviac postrieľala. Žiaľ, trafili aj mňa.

,,To si odserieš!" skríkla som a trafila ho medzi oči. Teda aspoň dúfam. Lenže potom som podľahla zraneniam a skončila som. Game over. Nahnevane som hodila mobil do kabelky a zavrela ju.

Už som nemala čo robiť, a tak som iba otočila hlavu smerom k ulici a pozerala sa na mamičky s deťmi, babičky s pudlíkmi, mužov telefonujúcich za volantom a okolo idúce autá.... a to ma o chvíľu uspalo.

Alice- dobyvateľ! :D Go, Alice, go. Nedaj sa! :D