Just Friends (Sparkling Notions 1)

Salted wounds, časť 66.

S vedomím, že ma budete ešte viac neznášať pridávam ďalšiu časť :D

Všetci odomňa dostali SMS-ky s miestom stretnutia. Asi by som im ešte nedokázala zavolať a odpovedať na všetky zmätené otázky. Na to potrebujem dlhšiu dobu.

Kráčala som so vztýčenou hlavou normálnym tempom. Keby som šla rýchlo, vyzerala by som ako kačica. Našťastie som nemeškala. No i tak som prišla posledná. Boli tam všetci- Jake, Matt aj Kile. Nikto z nich zrejme nechápal prečo je tam. A prečo nie je sám.

,,Môžeš nám vysvetliť, prečo sme tu?" zvedavo sa spýtal Matt.

,,Chystám sa k tomu." usmiala som sa.

,,Myslím, že ty si už pripravený, Matt. Máš výhodu."

Pokrútil hlavou. Nechápal tomu.

,,Chcete vedieť, prečo som vás sem zavolala?"

Prikývli.

Nadýchla som sa.

,,Pretože musíme niečo vyriešiť."

,,A čo? Všetko sme už predsa vyriešili." oponoval mi Jake.

,,Nie, Jacob. Nič sme nevyriešili. Všetko sme to okolo seba nechali potichu preplávať. Ale už sa to nedá dlhšie prehliadať."

,,Ako to myslíš?" spýtal sa zamračene Kile.

,,Myslím to tak, že...." zasekla som sa.

Čo teraz? Už to nemôžeš prerušiť! Musíš to dotiahnuť do konca!

,,Všetkých vás mám rada. Veľmi. Ale už to takto ďalej nejde. Je koniec. Tadiaľto cesta nevedie..."

Kile s Jakeom sa začali prekrikovať. Nerozumela som im. Iba Matt tam ticho stál a smutne na mňa hľadel. Potom ku mne podišiel a tuho ma objal zaboriac si nos do môjho krku.

,,Dúfal som, že to neurobíš."

,,Ja viem." vydýchla som a pevne ho stisla.

,,Si si istá, že ťa to urobí šťastnou?"

,,Nie. Ale chcem to urobiť."

Prudko sa nadýchol.

,,Dobre.... Si voľná."

Ešte pevnejšie som ho objala.

,,Ďakujem, Matt. Nečakala som, že budeš prvý."

,,Ani ja nie." usmial sa a pohladil ma po líci.

,,Vždy ťa budem milovať."

Potom sa ku mne naklonil a pobozkal ma na čelo. Vzápätí sa obrátil a vykročil vpred.

,,Matt?" zakričala som za ním

Otočil sa.

,,Mýlila som sa. Zmenil si sa."

Na to nič nepovedal. Iba sa usmial a odišiel.

Kile s Jakeom na mňa zmätene hľadeli. Jake možno trochu zmätenejšie, pretože o Mattovi nevedel.

,,Nechcem od vás odísť úplne." obrátila som sa k nim.

,,Neposielam vás preč. Chcem, aby sme sa naďalej vídali - ako kamaráti." pousmiala som sa na nich.

,,Ale prečo? Prečo to nenecháš tak, ako to bolo?" krútil hlavou Jake.

,,Pretože ma to unavovalo. Bralo mi to energiu a uberalo radosť zo života. Myslím, že už mám mužov dosť."

Kile prikývol a vtiahol ma do svojho náručia.

,,Vždy som vedel, že to prìde. Buď šťastná." pobozkal ma do vlasov a tiež odišiel.

Zostala som tu už iba ja a Jake.

,,Prečo? Prečo to robíš?" spýtal sa zúfalo.

,,Bude to tak lepšie, ver mi." položila som mu ruku na plece.

,,Ale...ja ťa milujem." zašepkal a pozrel sa na mňa smutnými očami.

,,Aj ja teba. Ale to teraz nie je podstatné. Všetkých nás to ubíja. Zaslúžime si krajší život."

Prikývol.

,,Máš pravdu....máš pravdu." chytil ma za obe plecia.

Usmiala som sa.

,,Nájdi si ženu, ktorá bude žiť iba pre teba." pobozkala som ho na lìce.

,,Budeš mi chýbať." objal ma.

,,Keď si nájdeš inú, ani si na mňa nespomenieš." zasmiala som sa.

,,Nikdy nevieš." usmial sa.

Vlepil mi bozk na líce, pohladil ma po chrbáte a šiel svojou cestou.

A ja som stála na mieste a pozerala sa raz tam, kam odišiel Matt, raz tam, kam odišiel Kile a potom tam, kam pred chvíľou odišiel Jake. Usmievala som sa od ucha k uchu a mala chuť začať poskakovať. Bála som sa tohto okamihu, lebo som si myslela, že budem cítiť prázdnotu. Miesto toho som sa cítila slobodná, ako nikdy predtým.

Pomaly, ale isto sa blížime ku koncu zlatíčka! Viem si predstaviť, že sa vám to nepáči a ani to, ako to skončí, ale skúste sa vžiť do jej kože.
PS : poznáte pesničku, ktorá ma rovnaký názov ako táto časť? :3