Jeho šéf ✓

Epilóg

Sebastián

Poslednýkrát ma pobozkala a vydýchla mi v náručí.

Nechápal som to. Nedostavilo sa nič. Len hnev. Hnev na seba, hnev na Thomasa a hnev na toho chlapa, ktorý vystrelil.

Myslel som si, že ostatné pocity neprídu. No mýlil som sa. Šok, ktorý mi tento moment spôsobil, mi zabraňoval obrovskému návalu pocitov.

Akonáhle som si to uvedomil, hnev vystriedala bolesť. Tak ukrútne silná bolesť, ktorá sa ani nedala opísať.

Moje srdce sa trieštilo na malé čiastočky, ktoré sa mi zapichávali hlboko do pľúc a ja som ledva dýchal. Ani som nevnímal, že sa mi z očí valia potoky sĺz.

Lily som stále zvieral pevne v náručí a snažil sa ignorovať jej studenú pokožku. Niekto ma chytal za plece, ale ja som nevnímal.

Nemohol som uveriť, že je mŕtva. Že mi zomrela v náručí. Jediná žena, ktorú som kedy miloval. Žena, kvôli ktorej som sa zmenil. Žena, ktorá mi ukázala lásku a naučila ma milovať. Naučila ma ženy chrániť a nie ich ponižovať.

Otvorila vo mne tajné miesto, ktoré bolo celé tie roky skryté.

,, Otec, " zachrapčal Eliot a ja som sa mu zadíval do očí. Do tých nádherných očí, ktoré sa tak strašne podobali na tie jej. Tak nádherné a láskyplné.

,, Musíme ju odniesť." šepol a ja som sa poslednýkrát na ňu pozrel. Niekto ma od nej dotiahol a naše ruky sa rozdelili.

Ked som ju nevidel, bolo to ešte horšie. Bolesť sa násobila a ja som to už nezvládol. Celou silou som kopol do plechových dverí, ktoré sa ohli.

Čelo som si oprel o studený plech a zhlboka som dýchal.

***

,, Kurva mal si na ňu dávať pozor! Chceš mi nahovoriť, že ti len tak ušla? " zareval som na Thomasa a pokúšal sa ignorovať tie prekliate slzy, ktoré chceli vyjsť znova von.

Vrazil som mu. Priamo do nosa, z ktorého sa mu pustila krv. Udrel som znova. A znova. Možno som to ani nechcel. Možno som si to len všetko vybíjal len na ňom aj napriek tomu, že sa to mohlo stať každému. Chápal som to, no nemohol som si pomôcť.

,, Sebastián prestaň! " chytil ma za ruky Zack a oproti mne sa postavil Dylan.

,, Ukľudni sa!"

,, Kurva ako sa mám ukľudniť! Ako! Zomrela mi priateľka! Priamo v náručí a pred očami!

Držal som ju poslednýkrát, keď vydýchla! Kurva ja sa nedokážem upokojiť! Nedokážem. Bez nej to nedokážem. Tak to veľmi bolí." z kriku som prešiel do šepotu, pretože môj hlas zlyhával.

A moje nohy tiež. Zošuchol som sa po stene a hlavu si vložil do dlaní. Slzy sa znovu len tak valili a zvnútra ma to priam zožieralo.

***

Stojím pred zrkadlom a viažem si kravatu. Dnes je ten deň, keď moja Lily pôjde do hrobu. Nie som si istý, či to zvládnem.

Posledné dni boli veľmi kritické, hlavne triedenie jej oblečenia. Keď som stále okolo seba cítil jej vôňu, privádzalo ma to do šialenstva.

Predstavoval som si, ako by tu bola. Ako by sedela na posteli a priam si pýtala  bozk, ktorý by som jej rád venoval. Tak rád by som ju bol objal a povedal jej, že ju milujem.

Pohreb. Nikdy som ich nemal rád. Hah, veď kto by ich aj mal rád, keď sa spájajú s tou najväčšou bolesťou. So stratou toho najbližšieho.

Nechápem, ako to ostatní môžu zvládať a hlavne Zack. Poznám ho a viem, že vnútri trpí, no nedá to poznať. Snaží sa byť silný. Som rád aj za Kate, pretože teraz je stále pri mne a je mojou oporou.

Sedím na pohrebe a očami prepaľujem rakvu, v ktorej leží moja láska. Snažím sa ovládať, no je to nesmierne ťažké. Kate ma drží pevne za ruku, ale viem, že to práve ona si dodáva odvahu.

,, Poprosím Sebastiána, priateľa zosnulej, aby predniesol smútočnú reč. " všetci upriamili smutné pohľady na mňa a ja som sa premáhal, aby som sa tam nezložil ako kôpka hovien.

,, Tak, Lily bola výnimočná. Nebola taká ako ostatné ženy. Mala niečo v sebe, čo vás nútilo spoznať ju a byť s ňou kamarát.

A ja som mal to šťastie, že som bol viac ako kamarát. Bol som jej opora a hlavne jej priateľ. Niekedy to medzi nami nebolo veľmi dobré, no aj napriek tomu to so mnou trpela a svoju lásku mi prejavovala každý deň.

Bola to úžasná žena. Hlavne láskyplná. Dala mi najkrajší dar, aký kedy mohla. Porodila mi syna, Eliota.

A ak teraz počúvaš Elizabeth Caughtová, musím ti povedať len dve slová.

Milujem ťa. " povedal som a zadíval som sa smerom do neba. Privrel som oči a nechal tiecť slzy. Pomaly som sa vrátil na svoje miesto a pretrpel som celý pohreb.

Bolesť však neopúšťala moje telo.

O pár rokov

Už sú to štyri roky, čo Lily nie je medzi nami. Eliot má už devätnásť rokov a prevzal po mne celú mafiu. Je to veľmi šikovný chlapec a som na neho hrdý.

Vždy, keď sa pozriem do jeho očí, vidím v ňom Lily. A práve toto ma cely čas drží pri zdravom rozume.

Za tie roky, sme si s Kate našli k sebe cestu a tvoríme pár. Už na začiatku som jej povedal, že ju nikdy nebudem milovať tak, ako som miloval Lily.

Ona to chápala a bola mi celý čas oporou. Ľúbim ju, chránim ju, ale na Lily nikdy nezabudnem. Veď ako by som aj mohol zabudnúť na ženu, ktorá ma naučila milovať?

No a práve stojím na cintoríne pred jej hrobom. Zvieram v rukách kyticu červených ruží, ktoré jej plánujem položiť na hrob.

Bez sĺz sa to však neobišlo. Zohol som sa a ruže som položil na mramorový pomník. Chvíľu som sa pozeral na meno vyryté v pomníku a odišiel som.  Predtým som jej však ešte niečo povedal.

,, Navždy ťa budem milovať a navždy budeš moja láska. "

Tak lásky, toto je oficiálny koniec a musím sa priznať, že aj mne pri písaní vybehlo pár sĺz. . Som neskutočne rada, za vaše krásne komentáre a za všetky prečítania. Ste úžasní čitatelia. ❤️❤️❤️