Jeho šéf ✓

Správa

Bol už večer a ja som ležala v posteli. Mala som zapálenú malú lampičku, ktorá bola položená pri mojej posteli na nočnom stolíku.

Na nohách som mala položený svoj laptop a pozerala si sociálne siete.

|Christie❤️|

Ľudiaaaaa! Neuveríte, čo sa mi stalo, keď som išla domov! 😱

|Olinko 🙏|

No to by ma strašne zaujímalo.

| Lily 💞|

Čo sa ti stalo?

| Christie ❤️|

Stretla som Dylana 😱  a prihovoril sa mi!

|Olinko 🙏|

Čo chcel? -_-

Musela som sa nad tým pousmiať, pretože začínal žiarliť.

|Christie ❤️|

Pýtal sa na Lily a potom len tak zmizol. Ako keby sa vyparil. Bola som z toho dosť zmätená! 😱Ani odpovedať som mu nestihla. 😱🙄

|Lily💞|

Čo chcel? Dúfam, že si mu nič nepovedala! -_-

|Christie ❤️|

Pýtal sa, kde bývaš. Ale nestihla som mu nič povedať.

Ďalej som už radšej náš spoločný čet neotvárala. Nemala som náladu. Nechápala som, čo tým Dylan sledoval. Prečo sa tak o mňa zaujíma?

So zlými myšlienkami sa mi podarilo zaspať. Našťastie som sa do rána nezobudila.

Ráno som sa zobudila skôr ako mi zazvonil budík. Vstala som z postele a šla sa osprchovať. Obliekla som sa a jemne sa nalíčila. Vlasy som si nechala voľne rozpustené.

Zišla som do kuchyne a spravila si raňajky. Pomaly som prežúvala, keď mi prišla správa. Nemala som v pláne ju otvoriť, ale keď som uvidela na displeji svietiť Braček ❤️, okamžite som správu otvorila.

Ahoj sestrička.

Lilka viem, že som sa ti dlho neozval, ale nemal som čas. Situácia bola veľmi komplikovaná a riskantná, ale už je všetko vyriešené.

Idem domov a pevne verím, že dnes večer sa stretneme. Prídem okolo jedenástej.

PS: Ľúbim ťa Lilka.

Dočítala som správu a srdce mi vynechalo pár úderov. Na tvári sa mi rozžiaril obrovský úsmev, ktorý nechcel zmiznúť.

Vedela som, že dnešok mi nič neprekazí. Tešila som sa, ale zároveň som bola aj naštvaná, pretože sa mi ozval tak neskoro.

Okamžite som vystrelila z domu a mierila som si to priamo do školy. Musela som vyzerať ako nafetovaná, ale bolo mi to jedno.

,, Čo si taká vysmiata? " spýtal sa ma Oliver.

,, Napísal mi! Zack mi napísal! Príde!" zapišťala som a celá chodba sa na mňa obrátila.  Nemohla som si však nevšimnúť Dylenove skúmavé oči.

,, To je úžasné! A kedy príde? "

,, Okolo jedenástej večer! Bože ja sa tak teším!"

,, Už sme ho dávno nevideli. Kedy to bolo naposledy?" usmiala sa Chris.

,, Rok aj pol. Počítal som každý deň odkedy odišiel. Chýbal mi." smutne sa usmial Oliver.

Vedela som, ako to Olivera vzalo. Rozumeli si spolu. V podstate boli najlepší kamaráti a vždy sa chránili. Oliver neuznával bratove povolanie, no niekedy sa do toho zaplietol aj on.

Ja s Chris sme sa o nich vždy báli, keď odišli na nejakú akciu. Najhoršie bolo, keď Zack prišiel domov zbitý ako pes. Trhalo mi srdce vidieť ho tak.

,, Potom zájdeme všetci von! " skríkla Chris a my sme sa zasmiali. Bolo príjemné zaspomínať si na staré časy.

Naše spomínanie však prerušil zvonček oznamujúci prvú hodinu. S nechuťou som sa vybrala do triedy, pretože som vedela, že budem sedieť vedľa Dylana.

,, Ahoj" usmial sa na mňa a ja som na neho pozrela s nechápavým pohľadom.

,, Čo odomňa chceš? "

,, To je tajné slečna." povedal tajomným hlasom a mne znovu prešli po chrbte zimomriavky. Celú hodinu si ma prezeral a ja som tŕpla.

Bolo mi to strašne nepríjemné, no nechcela som s ním hovoriť. Celý deň prebiehal rovnako. Všade kde som sa pohla, bol aj on.

Ako keby ma sledoval. Možno som si to len namýšľala. Jediné, čo mi udržiavalo zdravý rozum bol Zack.

Čo myslíte? Kto bude Dylan? 😊❤️