Jeho šéf ✓

Eliot

O pár mesiacov

Môj termín sa už blíži a Seb začína stresovať. Stále je pri mne a nedovolí mi ani sa postaviť. Všetko mi nosí pod nos a mne to už lezie na nervy.

Chris už porodila krásneho chlapčeka, ktorý sa nakoniec volá Liam. Chris sa to meno zapáčilo a Oliver bol nadšený. No podľa mňa príliš to dieťa rozmaznávajú.

Síce je ešte malé, ale predpokladám, že keď vyrastie, tak bude poriadne rozmaznané. Je to Oliverov miláčik. Nedá si na neho dopustiť.

Jedna vec ma však trápi. Od našej hádky so Zackom sme sa nejak neudobrili. Chodí stále k nám a so Sebom sa baví ako keby sa nič nestalo.

Stále sú najlepší kamaráti, no keď k nemu prídem ja, zdá sa mi byť odmeraný. Ako keby ma prestal mať rád, ako keby som mu zavadzala. Bolo mi to ľúto a cítila som, ako sme sa odcudzili.

Cítila som sa ešte horšie ako vtedy, keď odišiel a nič nepovedal. Bol síce tu, ale nedovolil mi, aby som ho objala ako kedysi.

No a Dylan ten je rovnaký ako Seb. Obaja mi ledva dovolia cestu do chladničky a povedzme si pravdu, tých ciest je dosť veľa.

Ležala som opretá na gauči s vyhrnutým tričkom a hladkala si brucho. Ako som sa naň pozerala, videla som, ako sa v ňom hýbe náš malý drobec.

Niekedy bol poriadne neposlušný, pretože sa rozhodol, že maminku nenechá  v noci spať, ale inokedy bol ako anjelik.

Vždy keď sa Seb prihováral drobcovi, tak začal kopať. Cítila som, ako sa vo mne hýbe. Mala som pocit, že naše bábätko je šťastné.

So Sebom sme sa rozhodli, že sa necháme prekvapiť. Nevybrali sme ani mená, pretože sme si povedali, že keď sa nám dieťatko narodí, bude to spontánne rozhodnutie.

Ale keďže bol Sebastián nedočkavý, začal prerábať hosťovskú izbu na detskú izbu. Zvolil neutrálne farby, keďže sme ešte nepoznali pohlavie.

,, Nad čím rozmýšľaš láska?" prišiel ku mne Seb a dal mi bozk na brucho.

,, Ale nad ničím." šepla som.

,, Neklam, viem, keď ťa niečo trápi. " pohladkal ma po nohe.

,, Rozmýšľala som nad Zackom. Trápi ma." povzdychla som si.

,, Skúsim sa s ním ešte porozprávať. " len som prikývla a privrela oči.

***

Zobudila som sa na nepríjemný pocit uprostred noci. Seb jemne pochrapkával a bábätko ma poriadne kopalo.

Bolo mi zle a necítila som sa dobre. Prevrátila som sa na bok a skúsila zaspať, lenže ono sa to zhoršilo. Nechápala som, čo sa deje až kým som neucítila pod sebou niečo mokré.

,, Seb!" podrgala som ho a on na mňa upriamil svoje zelené oči.

,, Rodím." povedala som úplne pokojne a on vystrelil do sedu.

,, Čo? Ako? Veď termín máš až o týždeň! "

,, Ssss auu!" chytila som sa za brucho a začala z hlboka dýchať.

,, Musíme ísť do nemocnice." oznámil mi ako keby sa nechumelilo.

,, Prečo nezavoláš Taylora?"

,, Lebo on nie je na to vhodný doktor. "

,,, Sebastián! Zdvihnú ten sexy zadok z tej postele a odvez ma do nemocnice!" skríkla som, pretože už som začínala mať nervy. Takýmto spôsobom porodím skôr ako nasadnem do auta.

,, Nekrič po mne!" nervy moje, neopúšťajte ma. Pane bože daj mi silu, aby som toho môjho chlapa neroztrhala. Zabijem ho!

Rýchlo som sa obliekla a nasadli sme do auta. Videla som na Sebovi, že bol nervózny. Rukami pevne zvieral volant. Prešiel snáď na každú červenú, len aby ma včas dostal do nemocnice.

,, Moja priateľka rodí! " skríkol na celú nemocnicu a ja som pretočila očami.

Sestričky ma posadili na vozík a odniesli do izby. Sebastánovi som povedala, nech ostane vonku. Nechcela som ho mať pri sebe.

Sebastián

Už tu sedím pár hodín a stále sa nič nedeje. Dylan išiel hneď za nami, takže čaká so mnou. Skúšal som volať aj Zackovi, ale nedvíhal. V poslednom čase sa dosť často opíjal. Zdalo sa mi, že sa zmenil.

No každopádne, vráťme sa k téme. Som tak strašne nervózny a nedočkavý! Dúfam, že Lily aj dieťatko budú v poriadku.

Neskutočne som sa tešil. Konečne budem otcom a dúfam, že tým najlepším.

,, Kámo už to trvá nejak dlho. " prehovoril Dyl.

,, Niečo mi o tom ho..."

,, Pán Blaun? " prerušil ma nejaký mladý doktor. Zamračil som sa pri predstave, že ju videl a chytal.

,, Áno to som ja. Sú v poriadku?"

,, Áno. Narodil sa vám zdravý chlapček. Môžte ju ísť pozrieť. " usmial sa a odišiel.

Otvoril som dvere na nemocničnej izbe a pohľad sa mi naskytol na Lily ako drží v rukách nášho syna.

Nemohol som si pomôcť, ale po tvári mi začali stekať slzy. Slzy šťastia.

,, Neplač Seb. Aké mu dáme meno?" šepla.

,, Eliot. Chcem, aby sa volal Eliot." zotrela mi slzy a pobozkala ma.

V pozadí som si všimol vyškierajúceho sa Dylana.

Bol som šťastný ako ešte nikdy. Konečne som mal rodinu.

Ahojte ❤️ páčila sa vám časť?