Grim Reaper's Bride

Part 33

„Ten alfa... je to žena?“ spýtala som sa žiarlivo. „Nie. Je to chlap. Alfa je vždy chlap a ich manželky sú Luny. Žiarliš, však?“ spýtal sa ma provokačne môj manžel. „Od toho čo sme spolu boli na svadobnej ceste, žiarlim ako idiot.“ zamrmlala som. So Yun sa ku mne nahol a objal ma. „Nemáš načo. A navyše, budeme mať dieťa a ty si tá najkrajšia žena na celom svete.“ povedal so žiarivými očkami.

  Usmiala som sa a oprela sa o neho. „Zlato, vstávaj sme tu.“ povedal a dal mi jemnú pusinku na čelo. Otvorila som oči a pozrela sa von oknom. „Je to les.“ Povedala som stále v polospánku. „Áno. Musíš si dať bundu. Trocha fúka.“ rozkázal a hneď mi podaval bundu. Prikývla som a dala si na seba koženkovú bundu. Vystúpila som z auta a chytila So Yuna za ruku. Spolu s Hyun Sun, Min Joonom a bratom sme sa vydali do lesa. Ten les je strašidelný a tá tma tomu absolútne nepomáha. „Ako dlho ešte pôjdeme?“ spýtala som sa vyčerpane. Pravdupovediac, dieta tomu nepomáhalo. Začalo ma bolieť brucho. „Ešte chvíľu.“ odpovedal So Yun. „Hej ty kretén! Tvoja žena je tehotná a je na nej vidno, že je unavená! A navyše už chodíme dve hodiny!“ Patric rýchlo chytil Hyun Sun, aby náhodou nevrazila So Yunovi. „So Yun. Hyun Sun má pravdu. Pozri sa na Min Sun, jej nohy sa trasú a stále má ruku na bruchu. A ty si si to ani nevšimol.“ povedal Patric. Min Joon podišiel ku mne a chytil ma za rameno. „Si v poriadku?“ spýtal sa starostlivo. „Áno. Nič mi nie je.“ odpovedala som.

„Drahá, prepáč mi to.“ začal sa ospravedlňovať So Yum. „V poriadku.“ odcekla som. Nebolo to v poriadku. Necítila som sa tak. Nevládala som ani stáť na nohách, bola mi zima, triasla som sa a bála sa o svoje bábätko. Pustila som So Yunovu ruku a prehrabla si vlasy. Min Joon ma podoprel a Patric hneď pribehol ku mne. Vzal ma na ruky a Min Joon cezo mňa prehodil jeho bundu. „Ja ju vezmem.“ povedal So Yun. „Nie. Si až príliš mimo. Nedovolím, aby si ublížil mojej sestričke alebo jej dieťaťu. A teraz nás veď.“rozkazal Patric. So Yun prikývol a viedol nás hlbšie do lesa.

Vedela som, že je toto pre všetkých dosť náročné. Hlavne psychicky, ale So Yun bol na tom najhoršie. Nedokázal sa sústrediť, jediné načo myslel bolo ako zrušiť ten trest. Bojí sa o mňa a o malé. Ale berie to až smrteľne vážne, presne tak ako aj ja. Lenže on sa ma nespýta či som v poriadku alebo či je malé v poriadku. A práve preto som bola rada, že s nami šli aj ostatní.  „Naozaj si v poriadku, sestrička?“ opýtal sa ma Patric tak, aby som to počula len ja. „Nie. Je mi zima, som hladná a unavená.“ povedala som tak potichu až som bola prekvapená, že to Patric počul.

„Vedel som to. Ak pôjdeme ešte dlhšie, tak ho zmlátim.“ povedal naštvane. Pousmiala som sa a skryla si hlavu do bratovho ramena. „Niečo nie je v poriadku.“ Povedal Min Joon a všetci sme zastali. „So Yun, už dávno by sa objavili. Vráťme sa.“ dopovedal Min Joon. „Nie. Sú tu a pozri sa akú diaľku sme prešli.“ povedal So Yun. „Lenže Min Sun nie je dobre!“ skríkol po ňom Min Joon dosť nahnevane. Cítila som So Yunov pohľad na sebe.

„Nepribližuj sa.“ Povedal ochranársky Patric a Hyun Sun sa postavila pred nás. „Je to moja žena.“ povedal Sp Yun. „Áno. Je. Ale ty si si ani nevšimol, že jej je zle! Je tehotná preboha! Potrebuje pokoj a nie sa trepať už štyri hodiny po lese! Uvedom sa! Stále tu hľadáme tých tvojich vlkov, ale ani jeden sa neobjavil! Pozri sa na ňu! Pozri sa na tvoju manželku, ktorá nosí pod srdcom tvoje dieťa. Pozri sa ako na tom je. Nedokáže sama chodiť, trasie sa od zimy a v bruchu jej škvŕka už pol hodinu! Ak toto znamená, že sa takto správa každý muž k svojej žene, tak vďaka, ale radšej zostarnem sama!“ skríkla Hyun Sun a potom ako dokončila svoj monológ, sme počuli hlasné zavrčanie.

Zrazu z kríkov vyšli obrovský vlci. So Yun k nim hneď začal hovoriť. Min Joon ma hladil po chrbte, aby ma čo len trochu zahrial. „Ešte stále mrzne?“ spýtala sa Hyun Sun. Min Joon prikývol a pozrel sa na Hyun Sun. „Je ti zima?“ spýtal sa Min Joon Hyun Sun. „Nie. V pohode. Postaraj sa o Min Sun.“ povedala. Zrazu sa jeden vlk premenil na človeka. „Min Sun?“ povedal. Pozrela som sa smerom na toho vlka a uvidela som svojho starého kamaráta z detstva. „Ilhoon!“ skríkla som radosťou.

Usmiala som sa, no rýchlo ma striasla zima. Ilhoon rýchlo pribehol ku mne a dotkol sa mojej ruky. Hneď ako sa ma dotkol, prebehlo mnou teplo. „Neboj sa, o chvíľu ti bude teplo.“ povedal a usmial sa. „Dlho sme sa nevideli. Ilhoon.“ povedala som s úsmevom. „To teda hej. Ako si sa mal, Patric? A ty Min Sun? Vidím, že si tehotná.“ povedal s úškrnom. „Áno. A tamto je môj manžel.“ povedala som a ykázala na So Yuna.  „Hej, vieme. Počuli sme monológ tamtoho dievčaťa.“ povedal a pozrel sa na Hyun Sun. „Oh, prepáč. Tamto dievča je moja sestra. Moje dvojča, Hyun Sun.“ povedala som pokojne. Pozrel sa na mňa prekvapene a potom na ňu. „Zdravím.“ Povedala Hyun Sun a rukou sa poškriabala na krku. „Ako? Nevravela si, že bola mŕtva?“ spýtal sa zmätene. „Dlhý príbeh.“ povedala som. Ilhoon prikývol a pozrel sa na vlkov.

„Alfa, vezmime ich k nám. Sú určite unavení a je im zima.“ povedal. Ostatní vlci sa premenili na ľudí a chvíľu zostali ticho. „Dobre teda. Poďme.“ povedal alfa. Vďaka vlkom, ktorí nás odniesli doslova na ich chrbtoch sme sa dostali k nim za ani nie desať minút. Hneď ma posadili ku krbu a priniesli mi horúcu čokoládu. So Yun a alfa niekam odišli a ja s ostatnými sme všetko porozprávali Ilhoonovi a ostatným vlkom. „To ako sa k tebe mohol takto správať? Akože chápem, že je v šoku, ale ty si tehotná a jeho žena. Ako ťa teraz mohol úplne ignorovať?“ rozkrikoval sa jeden z vlkov. „Paul, upokoj sa. Najdôležitejšie je zachovať pokoj a rozmýšľať čo spravíme s tým trestom.“ povedal Ilhoon. „Prečo to cítiš ty a nie ja?“ spýtala sa ma Hyun Sun.

„Pretože ty si sa mala narodiť a ja nie. Ja som mala zomrieť. Lenže mama a otec nechceli prísť o ani jedno z detí. Takže preto spravila-“ nedopovedala som, pretože ma prerusila Hyun Sun. „Preto zabila dieťa a nakŕmila ťa jeho dušou.“ povedala. Prikývla som a slza sa mi spustila po líci. „Vieš čo je najhoršie? Že úplne chápem prečo to spravila. Aj ja by som spravila to isté, ak by mi nezostalo na výber.“ zamrmlala som.

Po pol hodine sa vrátil So Yun, sadol si ku mne a dal mi pusu do vlasov. „Tak? Vieme ako to zrušíme?“ spýtala som sa ho. So Yun položil svoju ruku na moje bruško a začal hladiť naše bábätko. Vodopád sĺz sa spustil po mojich lícach. „Čo? Čo sa stalo?“ nechapavo sa spýtala Hyun Sun. Min Joon chytil Hyun Sun za rameno a niečo jej pošepkal. Vlci sa na nás zmätene pozerali. Hyun Sun sa postavila a odišla von, kde sa rozplakala. „Musíme zavolať otcovi.“ povedala som. „Ja mu zavolám.“ povedal Patric. Prikývla som a sledovala ako Patric vzal mobil. „Ma Wang.... nedá sa to zrušiť.“ povedal so zlomeným hlasom. So Yun ma pevnejšie objal. Min Joon ma chytil za ruku so slzami v očiach. „Nedovolím to. Musí existovať spôsob.“ povedal Min Joon. Zotrela som mu slzu z líca a pritisla si ho k sebe do objatia. „Min Sun.“ povedal Patric. Pozrela som sa na brata, ktorý sa usmieval. „Ma Wang, našiel spôsob. Ale nechce nám o tom povedať. Vraj sa to dozvieme v správny čas.“ povedal a vtedy som sa začala usmievať ako idiot.

Všetci sme sa pozerali na brata a Ilhoon vybehol von za Hyun Sun. Rýchlo som vzala mobil a postavila sa. „Otec.“ povedala som. „Čučoriedka moja, neplač. S tvojim strýkom sme našli spôsob. Nemáš sa čoho báť. Len zostaň tam kde si, ešte nie je bezpečné, aby ste sa vrátili.“ povedal otec. „Aký spôsob? Otec! Aký spôsob?! Len mi povec, že nezomrie ani jeden z vás kvôli tomu.“ povedala som zdrvene. „Nie. Nie, čučoriedka moja. Nič sa nestane.“ upokojoval ma otec. „Hej, princezná! Neboj sa. My im ukážeme! Nikto nebude ubližovať našej princeznej a už vôbec nie tomu bábätku.“ skríkol do telefónu strýko. Usmiala som sa a zotrela si slzy. „Len mi sľúbte, že nezomriete.“ povedala som. „Sľubujeme.“ povedali naraz.

So Yun ku mne podišiel a objal ma. „Ešte sa nesmieme vrátiť. Vraj je to nebezpečné.“ povedala som otcove slová. „Min Joon.“ povedal So Yun. „Áno.“ odpovedal mu Min Joon a prikývol. So Yun ma vzal na ruky a odniesol do postele. Min Joon ma prikryl a držal ma za ruku. „Dnes prespíme tu. A ráno pôjdeme do nášho domu.“ povedal So Yun. Prikývla som a zatvorila oči. Dnes je toho na mňa moc. Ani som sa nenazdala a zaspala som.