Part 28

10 3 0
                                    

*Woo Min Sun*

Ráno som sa prebudila zázračne v posteli. Slnko svietilo priamo do mojich očí. Prevalila som sa na bok a uvidela svojho snúbenca. Musela som sa pousmiať nad tým ako vyzeral keď spal. Bol tak nevinný, pohladila som ho po líci a odhrnula mu vlasy z tváre. So Yun si ma k sebe pritúlil ešte viacej a preplietol si nohy s mojimi. Hlavu si zaboril do môjho ramena a spokojne oddychoval. „So Yun." Povedala som. Nič „So Yun." Znova som povedala. Nič. „Joon So Yun." Už som bola trosku nahnevaná. „Hmmm." Povedal ospalo. „Vstávaj už je jedenásť." Odvetila som mu. So Yun sa odo mňa na kúsok oddialil a pozrel sa na hodiny. Potom sa pozrel na mňa a usmial sa. „Dobré ráno, láska." Povedal s úsmevom. „Dobré ráno, drahý." Odpovedala som mu a venovala mu úsmev.

So Yun mi dal raňajšiu pusu a odsunul sa. „Dnes by sa mala prebrať tvoja sestra." Povedal. „Áno. Viem, som rada. Mám na ňu toľko otázok." Odpovedala som. „Ja viem. Len ju nezabombarduj otázkami. Nie je v moc dobrom stave." Upozornil ma. Prikývla som a začala sa obliekať. So Yun odišiel hneď ako sa vzbudil. Tieto dni sa ho už ani nepýtam kam ide, pretože to má ťažké kvôli tomu, že sme šli zachrániť Hyun Sun. Zaklopala som na dvere a vošla dnu. „Pani." Spýtal sa Tyler. Áno, už so mzistila meno toho, ktorému So Yun nadával. „Ako je na tom?" Spýtala som sa. „Lepšie, len je unavená. Prinesiem jej jedlo." Povedal a odišiel. „Dobre." Povedala som. Posadila som sa na posteľ k mojej sestre, pohľadila ju po tvári a chytila za ruku. „Ako sa cítiš?" Spýtala skom sa. „Lepšie. Min Sun, prepáč mi to." Povedala so slzami v očiach. „Čo? Ty nemôžeš za to, že ťa uniesli a mučili ťa." Povedala som jej pokojne.

„Lenže môžem za to, že som utiekla z domu kvôli otcovi. Chcela som aby trpel. Pretože on si na mamu ani nespomenie. A ako som odišla tak mi niečo spravili, neviem čo ale nedokážem poriadne vidieť. Ako keby som oslepla, jediné čo vidím sú obrysy." „Vráti sa ti to späť, neboj sa. Postarám sa o to." „Ten chlap. Kto to je?" „Áh, So Yun. Môj budúci manžel. A ten chalan je Min Joon, môj budúci syn." Ukázala som prstom na kreslo, v ktorom spal Min Joon. „Aha. On sa odo mňa ani nepohol. Stále sedí v kresle a pozerá sa na mňa, kontroluje ma či niečo nepotrebujem." „Áno. Si jeho teta a on je dosť háklivý. A navyše si v jeho izbe." „Čože?" „No ostatné izby neboli pripravené tak sme ťa dali do jeho a on súhlasil. Nevedela som, že bude spať v kresle." „Je to zlaté bábo." „Áno. To je." Usmiala som sa na Min Joona a Hyun Sun mi pevne stlačila ruku. „Takže kedy bude svadba?" „Keď ti bude lepšie. Neboj sa, bude. Už niet cesty späť." Zasmiali sme sa a tým sme prebudili Min Joona. „Mama." Pozrel sa na mňa vystrašene. „Neboj sa. Len sa prebudila a prišla som ju skontrolovať. Ale Min Joon, prečo spíš v kresle? Mal si ísť na gauč alebo do našej izby." „So Yun mi zakázal ísť do vašej izby. Vraj tam nie je miesto." „Áh, mam jedno bábo a ďalšie bábo a chcem tretie bábo. Ak budem tehotná tak budem mať tri deti." Zasmiali sme sa a ďalej sa bavili o budúcnosti.

Grim Reaper's BrideWhere stories live. Discover now