Grim Reaper's Bride

Part 18

Min Joon si odišiel ľahnúť, pretože už bolo dosť neskoro. „Jedna hodina ráno.“ Rozhodla som sa ísť do sprchy, kde som strávila pol hodinu. Keď som vyšla zbadala som na posteli So Yuna ako leží s rukami za hlavou a pozerá sa na mňa. „Čo je?“ spýtala som sa.„Trvalo ti to. Bál som sa, že sa ti niečo stalo.“ povedal ochranársky. „Stále som nahnevaná.“ odvrkla som. „Viem. Prepáč mi to. Nemal som po tebe tak vybehnúť, ale keď som sa príšerne bál, že sa ti niečo stalo. Že ti starší niečo spravili.“ povedal a potom sa uvedomil.

„Starší? So Yun o čom to hovoríš?“ nechápavo som sa ho spýtala. „Ale o ničom. Len som sa bál. Prepáč mi.“ Nedokážem byť na neho nahnevaná ale vážne to prehnal. „Idem spať k Min Joonovi.“ So Yuna skoro porazilo keď som to povedala. „ČO?!“ zvýšil hlas prekvapene. „Počul si. Idem k Min Joonovi, potrebuje ma.“ povedala som a bola prichystaná na odchod.

„Ja ťa potrebujem nie on.“ „Je to môj SYN!“ skríkla som. So Yun na mňa pozrel pohľadom ala 'ako o tom do riti vieš?' „Čo?“ povedal a preglgol. „Počul si. Viem o tom. Viem, že si pre neho ako otec. A niečo ti poviem. Aj otcovi som povedala, že Min Joon je môj syn, takže smola.“ povedala som a hodila na neho pohľad ala 'smola'.

Odišla som za Min Joonom a v izbe nechala svojho budúceho manžela samého. „Min Joon?“ povedala som a otvorila som dvere a vošla dnu. „Deje sa niečo?“ pozrel sa na mňa vystrašene. „Vyzeral si dosť vystrašene a smutne, tak som sem prišla.“ povedala som. „Je neskoro, mala by si ísť do izby. So Yun sa bude hnevať.“ povedal a pozrel sa do zeme.

„On o tom vie. A navyše nenechám svoje dieťa samé, keď je také vystrašené a smutné. Tak poďme, hovor, čo ťa tentokrát trápi?“ sadla som si na posteľ vedľa neho a počúvala. „O nič nejde. Naozaj.“ ppvedal, no ja som na ňom videla, že nie je v poriadku.

„Min Joon, som tvoja ‘náhradná mama‘ tak poďme hovor.“ „Fájn. Ide o to, že So Yun sa správa úplne inak ako predtým.“ povedal ustráchane. „Predtým?“ „Než si sem prišla. Trávil so mnou viacej času. Pomáhal mi a teraz mi len nadáva, vraví mi aby som na teba dohliadol.“ povedal a mňa to prekvapilo. „Počkať čože? Veď si len sedemnásť ročné dieťa. Ako môže po tebe kričať a nadávať ti?“ nehápala som to.

„Ver mi. On môže všetko. Je to boss grim reaprov. On je na najvyššej pozícii. A keďže ja som ten najmladší...“ medopovedal, pretože som ho prerušila. „Tak sa k tebe správal ako by si bol jeho syn, lenže potom som sa objavila ja a...“ nestihla som dopovedať. „Začal ma ignorovať a odsudzovať. Začal sa ku mne správať tak ako moji rodičia keď som bol malý.“ „Tiež ťa odsotili ako mňa, však?“ povedala soma on len prikývol a rozplakal sa. Rýchlo som ho objala a hladila ho.

„To bude dobré, Min Joon. Ja ťa neopustím a ani ťa neodsotím.“ Do izby vtrhol Su Yun s naštvaným výrazom, verte mi, že teraz som ho vidieť nechcela. Nie po tom všetkom čo mi Min Joon povedal. „Zmizni od nej! Hneď!“ skríkol. „Nie! A vypadni, Su Yun! Nemám náladu ťa teraz vidieť!“ skríkla som po ňom. Pozrel sa na mňa prekvapene a Min Joon ma chytil ešte pevnejšie, pretože sa bál. „Prečo sa k nemu takto správaš, So Yun? Veď je pre teba ako syn. Staral si sa o neho tak prečo ho zrazu ignoruješ a kričíš po ňom?!“ skríkla som tak hlasno, že aom sa sama prekvapila. „Ničomu nechápeš.“ povedal pokojnejším hlasom.

„Tak mi to vysvetli a vysvetli to aj jemu!“ slznova som skríkla a zrazu do izby vtrhli aj ostatní, pretože sme zjavne dosť nahlas kričali. „Vysvetli nám prečo si sa zmenil voči Min Joonovi. Hneď!“ trvala som na tom. „Pretože mám teba! A na inom mi nezáleží!“ pustila som Min Joona a postavila sa. „Takže keď máš mňa zaprieš Min Joona, chlapca, pre ktorého si ako otec a správaš sa k nemu tak ako jeho rodičia sa správali?“ podišla som k nemu bližšie. „Joon So Yun, ty sebecký idiot! Nenávidím ťa!“ akríkla som po ňom a vrazila som mu facku rovno do tváre so slzami v očiach.

„M-Min Sun.“ Počula som ako po mne volal Min Joon, lenže stále som mala zrak na So Yunovi. Jeho oči sa menili na čierne. Boli až tak čierne ako uhoľ, jeho aura sa zmenila. Začala som sa ho báť. Zrazu som začala vykašliavať krv a dusiť sa. Cítila som príšernú bolesť v hrudi. „Min Sun!“ počula som ako na mňa volal Min Joon. Spadla som na zem a dusila sa krvou. So Yun a Min Joon priskočili ku mne a snažili sa mi nejako pomôcť. Lenže nemajú ako, keďže ja zranená nie som. Toto sa deje mame. „Patric.“ ppvedala som a pozrela som na Min Joona a on to hneď pochopil. „Jej mama!“ vykríkol. „Čo?“ So Yun nechápavo pozeral. „Jej mama zomiera! Uhni!“ skríkol po ňom Min Joon, odtlačil ho a vzal ma do náruče a pevne držal. „To bude v poriadku, neboj sa to prejde. Nie si zranená, nezomieraš. Je to len prepojenie medzi tebou a tvojou mamou. Neboj sa, som pri tebe.“ vravel a mňa tým upokojoval.

Usmiala som sa lenže tá bolesť neprechádzala. „Neplač, Min Joon.“ uvidela som ako plače a mne to lamalo srdce. Tento krát to bolí ešte viacej, pretože chlapec, ktorý sa stal mojím synom plače a trápi sa kvôli mne. „Min Joon ako o tom vieš?“ opýtal sa So Yun. „Jej brat mi o tom povedal, všetko aj to čo mám robiť keď sa to stane znova.“ povedal trochu dosť vystrašeným hlasom. „Tak to sprav!“ skríkol po Min Joonovi.

„A čo asi podľa teba robím?! Je prepojená s jej mamou. Je to kliatba pretože jej mama spáchala hriech, ktorý nemala a Min Sun sa nemala narodiť! Jej mama každý rok musí zomrieť a Min Sun to vždy cíti! Nie je na to liek. Vravíš, že ju miluješ a ochrániš ju. Pri tom vôbec nevieš o tomto?! Správaš sa ako totálny imbecil, otec!“ skríkol po So Yunovi a ostatní tam stáli ako prikovaní. Min Joon sa postavil a niesol ma v náručí. „Neboj sa, ideme za strýkom.“ povedal pokojne. Prikývla som a Min Joon zmizol spolu so mnou v náručí.