Grim Reaper's Bride

Part 24

So Yun ma musel odtiaľ odviesť nasilu a som rada, že to spravil, pretože som v tom momente mala chuť mu vyškriabať oči. „Upokoj sa. Cítim aká si napätá.“ povedal pokojným hlasom. Prikývla som a oprela sa o stenu. „Takže žije, hmm.“ zamrmlala som. „Čo sa chystáš teraz spraviť?“ spýtal sa ma zvedavo. „Chcem ju nájsť, lenže čo ak jej ublížia ak zistia kde je? To by som si neodpustila. Ale čo ak zasa je v nebezpečenstve a preto ten odkaz? Áh, šibe mi z toho.“ So Yun ma chytil za ruku. „Chceš aby bola na našej svadbe?“ spýtal sa a ja som bez váhania prikývla. „Áno. Je to moja sestra. Preboha ako si sa to mohol len spýtať?“ spýtala som sa ho. „Tak ju nájdeme. Pôjdeme si po ňu.“ Pozrela som sa na neho s utrápeným výrazom na tvári.

„A keď ju nájdeme, tak jej dám ochrancu. Grim reaper totižto dokáže vycítiť nebezpečenstvo.“ ppvedal. Usmiala som sa a prikývla. „Ako ju nájdeme?“ spýtala som sa. „Najprv pôjdeme domov a tam ti všetko poviem. Tu nie, mám zlý pocit, že nás počúvajú.“ povedal. Prikývla som a odišli sme. „Tak. Ako ju nájdeme?“ znova som sa spýtala. „Sadni si. Min Joon!“ skríkol So Yun. „Áno?“ behom sekundy sa objavil v obývačke. „Sadni si aj ty. Takže ide sa hľadať Hyun Sun.“ ppvedal So Yun. „Hyun Sun?“ nechapavo na nás pozrel Min Joon.

„Moja sestra.“ ppvedala som. „Ako že hľadať?“ nechápavo sa pýtal. „Žije a nevieme kde. Poslala Min Sun odkaz, že žije a Min Sun má pocit, že je v nebezpečenstve.“ povedal So Yun. „Ahaa.... Ale ako vieme, že to nie je pasca?“ povedal Min Joon a obaja sme sa na neho pozreli nechápavými pohľadmi. „Nehovorte, že vás to nenapadlo. Proste nie je to čudné, keď sa zrazu a to slovo zrazu podotýkam, objaví Hyun Sun a prosí o pomoc? No tak, veď to znie divne.“ povedal dosť presvedčivo. „Máš pravdu, tak prečo potom ten odkaz?“ spýtala som sa. „Čo ak nemala šancu ten odkaz poslať skôr? Čo ak celý ten čas bola niekde kde sa to ani nedalo?“ vravela som.

„Ak hej, tak potom aké nebezpečenstvo jej hrozí alebo v akom nebezpečenstve už dávno je?“ povedal Min Joon. „Zlato, nepamätáš sa na nič iné okrem toho čo si nám povedala? Napríklad nejaké pocity alebo útržky.“ spýtal sa So Yun. „Neviem. Vydrž niečo skúsim. Máme sviečky?“ spýtala som sa.  „Áno. Idem po ne.“ povedal Min Joon. Zo sviečok som spravila kruh a sadla si doň. „Nepáči sa mi to.“ nervózne vravel So Yun. „Neboj sa, je to len pokus. Ak to bude moc nebezpečné, odpojím sa.“ povedala som. Usmiala som sa a uvolnila sa. Hyun Sun....Hyun Sun....Hyun Sun.

„MIN SUN! MIN SUN! POMÔŽ MI, MIN SUN!“ kde si Hyun Sun? Kde si? Čo vidíš? „Je tu tma! A teplo, veľmi teplo! Je to ako izba. Som pripútaná o posteľ. Ale nič iné nevidím.“ Čo cítiš, Hyun Sun?  „Cítim more.“ Čo ešte? „Taký pach ako keď si v starom dome. Drevo, hnijúce drevo.“ Čo ešte? Musíš zapojiť všetky zmysli. „Hlasy. Ľudia na ulici ako keby sa zabávali.“ Je to ako v Kórei? „Nie. Iné. Hovoria divným jazykom. Aaah, cuánto cuesta? Také niečo.“ Čo to bolo za hluk? Hyun Sun, čo to bolo za hluk? „Sú tu. Min Sun sú tu. Musíš sa odpojiť, hneď sa musíš odpojiť! Lebo ublížia aj tebe! NO TAK SA ODPOJ!“ zacítila som ostrú bolesť v nohe a hneď sa odpojila.

Keď som sa prebrala, ležala som na zemi a sviečky boli zhasnuté. So Yun a Min Joon sa na mňa vystrašene pozerali. „Idem po lekárničku!“ vykríkol Min Joon. Pozrela som sa na svoju nohu a tam bol dosť hlboký rez. „Kde v pekle si, Hyun Sun?!“ skríkla som dosť nahlas až sa rozbilo okno.