Grim Reaper's Bride

Part 4

Ležala som na posteli a pozerala sa na strop. Myšlienkami som bola pri Suzzy a pri tom všetkom čo sa udialo. Čo by sa stalo ak by som ju nezachránila? Zomrela by. Lenže ja som ju zachránila a skoro som zomrela ja. Ale prečo ten nákladiak ma len zhodil a neprešiel? Prečo zrazu behom sekundy spomalil tak, že sa skoro zastavil? 

,,Áh, neviem, neviem. Min Sun, nemysli na to. Čo sa stalo sa stalo, je to už minulosť tak na to nemysli.“ vravela som si sama pre seba dostatočne potichu na to, aby to nikto nepočul, pretože démoni majú dosť citlivý sluch.

,,Ty si vážne koleduješ o výprask!“ tak som sa zľakla až som sa posadila a hľadala zdroj tej príčiny, vďaka ktorej som prave teraz skoro dostala infarkt. Oči mi hneď spadli na môjho idiockého staršieho brata.  ,,Čo si povedal?“ nechápavo som sa spýtala.

,,Zaslúžiš si výprask za to čo si spravila! Uvedomuješ si ako sme sa o teba báli?! Bola si mimo štyri dni! Uvedom si už konečne, že nie si úplný démon, ale len-“ ,,polovičný! Ja viem. Áh, bože si až príliš starostlivý, Patric.“ nenechala som ho dopovedať a dokončila tú vetu za neho. ,,A aký mám podľa teba byť, keď mi skoro zabili moju maličkú sestričku? Hmm? Vieš si uvedomiť ako som sa cítil, keď mi volal otec, že si v nemocnici?! Mal som koncert v Dubline a zrazu mi zavolá otec, že si v bezvedomí. Vieš ako som sa cítil?" sotva to dopovedal, pretože sa mu zlomil hlas a v očiach mal slzy. ,,Prepáč, Patric." povedala som potichúčky a on sa posadil vedľa mňa na posteľ a dal mi jemnú pusinku na čelo.

,,Prečo si ziapala po strýkovi?" „Ále, zasa mal reči a nadával mi za to čo som spravila.“ „Min Sun, dobre vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek. Som tvoj brácha.“ Chvíľu som váhala, no potom som sa mu zdôverila. 

„Vieš, že vidím kto a ako zomrie, vidím čierne tiene. Taký istý tieň som videla aj pri mame. Každý rok viem ako zomrie, každý rok cítim ako zomiera a ja jej nemôžem nijako pomôcť, pretože ak by som zasiahla-“ „Trpela by ešte viac.  Min Sun, prečo si to nepovedala skôr?“ nenechal ma dohovoriť a rýchlo ma vtiahol do medvedieho objatia.

„Bála som sa. Nechcela som naštvať otca ešte viac a preto som si to nechala pre seba.“ „Fajn. Ale mne to povedať môžeš. Počkaj. Ako to myslíš tým, že cítiš ako zomiera?“ „Vždy keď príde deň jej smrti, tak proste to cítim, akoby zabili mňa a nie ju.“ Patric mal divný a zároveň vystrašený výraz na tvári. 
„Patric? Nevrav mu to. Nevrav to nikomu, dobre?“ krútil hlavou, no ja som sa nedala. „Patric, sľúb mi, že to nepovieš nikomu. Si jediný komu verím, dobre vieš čo by spravil otec ak by sa to dozvedel. A strýko? Dobre vieš aký je výbušný sem-tam. Patric, no tak, nechaj si to pre seba.“ pozrela som sa na neho s mojími psími očičkami a čakala na jeho odpoveď.

„Dobre, ale pod jednou podmienkou. Vždy keď príde deň smrti, tak ma zavoláš a budem celý čas pri tebe, rozumieš?“ „Rozumiem.“ Nechcem aby bol pri mne ale ak by som nesúhlasila a namietala by som, povedal by to strýkovi a strýko by to povedal otcovi a z toho by bol veľký problém pre celé nebo. 

„Inak, Patric, ako ti to ide v Lucifer Entertainment? Veď vieš, si predsa idol, tak aké to je? Pochváľ sa.“ povedala som s iskričkami v očiach. „Nechci to vedieť. Akože je to fajn pocit byť idolom, ale tie niektoré fanúšičky dokonca aj mrznú vonku a čakajú na mňa. Je to dosť smutné, preto sa snažím tam byť čo najskôr aby nemrzli v tej zime.“ „Problémy idola v Lucifer Entertainment.“ dopovedal a obaja sme sa zacali brutálne smiať.

S bratom sme sa rozprávali až neskoro do noci. Dokonca sme ani nejedli, len sme sa smiali a blbli sme. Jediné čo ma drží pri živote je Patric, inak by som už dávno skoncovala.