Grim Reaper's Bride

Part 9

,,Hej, to je Min Sun." ,,Min Sun?" ,,Hej, Min Sun, tá čudáčka, ktorá vraj vidí kto a ako zomrie. Hej! Ty! Čudáčka! Vypadni z našej školy a zomri niekde!" ,,Hej, poďme preč, je divná a naháňa mi strach." znova ďalší, ktorí ma šikanujú, no ale títo aspoň po mne nehádzali veci a nekričali na mňa „čarodejka" alebo „bosorka".

Sadla som si na skalu pri rieke a rozmýšľala nad všetkým. ,,Prečo sa to musí diať práve mne? Čo som takého spravila, že vidím tiene smrti? Prečo vlastne ešte žijem? Náhradná rodina ma odsudzuje, šikanuje, bije, nechávajú ma hladovať a dokonca sa ma pokúsili zabiť v spánku. Čo ma tu drží pri živote? Kto by ma zachránil z tohto prekliatia? Je jedno ako sa snažím zachrániť životy ľudí, oni ma nepočúvajú, myslia si, že som pomätená a nakoniec zomrú kvôli mne, pretože som ich nijako nedokázala zachrániť. Ja, ja už nechcem ďalej žiť v tomto svete sama, najlepšie bude ak zomriem." ani som si neuvedomila, že som celá uplakaná a od soplíku.

,,Prečo plačeš?" otočila som sa smerom odkiaľ šiel ten hlas. ,,Huh?" ,,Prečo plačeš? Som sa pýtal." ,,Nikto ma nemá rád a všetci chcú aby som neexistovala." ,,Ja chcem aby si existovala." pozrela som sa na toho zlatého chalana, asi o tri roky staršieho. Vyzeral rozkošne, jeho úsmev bol nádherný a v jeho očiach som sa stratila. ,,Bola by škoda, aby také pekné dievča neexistovalo. Ako sa voláš?" spýtal sa a rozkošne sa na mňa pousmial.

,,Min Sun. Woo Min Sun." ,,Teší ma Woo Min Sun, ja som Joon So Yun." usmial sa a vtedy som uvidela jeho zúbky, ktoré mi pripomínali trošku zajaca. Bol strašne zlatý. ,,Počkať. Min Sun. Tá Min Sun, ktorá vidí smrť?" pozrela som sa dolu a rozplakala sa. Znova ďalší, ktorý si zo mňa bude uťahovať. ,,To kvôli tomu plačeš? Že máš dar, ktorý ostatní nemajú?" spýtal sa.

,,Dar?" pozrela som sa na neho. ,,Áno, dar. Min Sun, veď ty dokážeš zachrániť ľudské životy, dokážeš vidieť smrť. To je dar, si ako záchrana pre tento svet." ppvedal s úžasom. ,,Som skôr prekliate dievča." zamrmlala som. ,,To už nikdy nehovor! Podľa mňa ti ostatní závidia tvoj dar, pretože ho nemajú."povedal mierne nahnevaným hlasom.

,,Ani ja ho nechcem mať. Vidím strašidelné veci. Tiene, ktoré vychádzajú z ľudí a keď sa ich dotknem tak uvidím príliš strašidelné veci." ppvedala som so zlomenym hlasom. ,,Min Sun, ak sa budeš báť alebo budeš potrebovať pomoc, tak zakrič čo najhlasnejšie moje meno a ja ťa prídem zachrániť." povedal. ,,Naozaj?" ,,Áno, naozaj." usmial sa na mňa a v ten deň sme uzavreli dohodu. ,,Nech sa deje čokoľvek, ja ťa ochránim." usmial sa.

Niečo zašuchotalo v kríku, tak som sa obzrela za tým zvukom, nič tam nebolo, lenže keď som sa točila naspäť k tomu chlapcovi, on už tam nebol. Je jedno koľkokrát a ako hlasno som kričala jeho meno, nikdy neprišiel.