Grim Reaper's Bride

Part 17

Keď sme dorazili domov, So Yun na nás čakal pred dverami a vyzeral dosť naštvane. Zobudila som Min Joona a hneď ako ho uvidel zmizol. Chudáčik on sa ho vážne bojí. Vyšla som z auta a šla k So Yunovi.

,,Kde si bola?" spýtal sa ma hlasným tónom. ,,V Soule." Odpovedala som pokojne. ,,S kým?" pýtal sa neustále. ,,S Min Joonom u môjho brata. Preto cítiš démona." odvetila som. ,,Vravel som, že budem preč len tri hodiny. Vieš ako som sa zľakol keď som zistil, že nie si doma?!" tentokrát tak skríkol až ma myklo. ,,Nechala som odkaz! A čo čakáš?! Odišla som bez rozlúčky od svojho brata! Naozaj si myslíš, že by som sa od svojej rodiny odstrihla?! A už ich v živote nevidela?! Nedonútiš ma ich ignorovať, So Yun! A navyše Min Joon sa konečne bavil! Je úžasný, ak ho nechytí tá jeho nálada! A obľúbil si môjho brata!" musela som sa zastaviť, pretože som sa rozplakala.

Bolo mi ľúto môjho brata, pretože on za nič nemohol a bolo mi ľúto aj Min Joona, pretože sme museli tak skoro odísť. ,,Ak budem mať chuť vidieť svojho brata, tak za ním pôjdem aj o jednej ráno. A ak bude Min Joon chcieť ísť so mnou, tak ho vezmem. Či sa ti to páči alebo nie." povedala som už pokojným hlasom. So Yun nič nevravel, len tam tak stál ako obarený. ,,Prečo nič nevravíš? Si mimo z toho, že som povedala svoj názor? Alebo z toho, že som po tebe zvýšila hlas?" prikývol ,,Tak to ma nepoznáš drahý. Vždy si poviem čo chcem a ak si raz niečo zmyslím, tak to tak aj bude. A nikto to nezmení." povedala som a vošla som dnu a šla do izby.

Pozrela som sa na hodiny a skoro ma šlahlo. Soul je naozaj tak ďaleko. Trvalo to viac než dve hodiny. ,,Máš problémy kvôli mne?" otočila som sa a uvidela Min Joona. ,,Poď sem." povedala som a usmiala som sa na neho a posadila ho na posteľ vedľa mňa. ,,Nie je to tvoja vina, Min Joon. To si len So Yun myslí, že sa vzdám nadobro svojej rodiny." povedala som. ,,Nemala by si taký problém, ak by som nešiel s tebou." povedal so smutným hlasom. Sloro sa mi rozplakal.

,,Prosím ťa. Aj tak by som ho mala. A navyše, som rada, že si bol dnes so mnou. Aspoň si spoznal môjho brata a aj otca, síce len nachvíľu." povedala som so smiechom. ,,Hej. Tvoj brat je super. Len tvoj otec-" nedopovedal, pretože som ho prerušila. ,,Ja viem. Nie je zlý ver mi, len sa ma snaží ochrániť a myslí si, že najviac v bezpečí budem pri ňom. Plus mal by si začať môjho brata volať strýko." podotkla som. ,,A tvojho otca dedo." keď to povedal, tak som vybuchla od smiechu. ,,Preboha ten keby to počul, tak by dostal infarkt." ppvedala som ppmedzi smiech a obaja ame sa začali smiať tak až sme nemohli dýchať.

,,Je mi ľúto, že ste sa pohádali." povedal zosmutnene. ,,Áno, aj mne. Ale musí pochopiť, že môj brat je pre mňa ako hrdina." povedala som hrdo. ,,Hrdina? Á, to čo mi strýko vravel?" spýtal sa. ,,Vravel?" nechápavo som sa ho spýtala. ,,Áno. Vraj keď si bola malá, tak ťa všetci šikanovali a odsudzovali ťa. Správali sa k tebe ako k nejakému monštru. A vraj si to psychicky nezvládala a chcela si hodiť slučku, lenže strýko ťa zachránil práve včas." povedal a tú slzu som už dlhšie nedokázala udržať a nechala ju voľne padnúť po mojom líci.

,,Áno. Vtedy som bola dosť zničená. Nikomu som nemohla veriť, mamu som nemohla ani vidieť a môj otec sa ku mne nesmel ani priblížiť. Jediný koho som mala bol môj brat." utrela som si tú slzu a Min Joon ma objal. ,,So Yun by sa mal k tebe správať lepšie. Veď navyše je zázrak, že žiješ. Mal by sa poďakovať tvojmu bratovi, že tu pre teba bol a zachránil ťa." povedal so slzami v očiach a ja som sa pousmiala, dala Min Joonovi pusu do vlasov a hladila ho po chrbte. Nikdy som si nemyslela, že by mi niekto rozumel. Min Joon sa stal mojím synom úplne náhodne a dosť rýchlo. Stále neviem čím všetkým si prešiel, ale nedovolím aby sa mu to isté stalo znova.