Grim Reaper's Bride

Part 12

Objal ma ešte silnejšie, skoro ma rozpučil a kvôli tomu som trošku skríkla od bolesti. Lebo to už vážne bolelo. ,,Prepáč, nechcel som tak silno." začal sa ospravedlňovať. ,,V poriadku. Hej kto ti povedal aby si ma prestal objímať?" zažartovala som. ,,Prepáč." začal sa usmievať a znova ma objal, bože on má fakt nádherný úsmev. Idiot jeden.

Takto sme sa potichu objímali dve hodiny, no potom to krásne ticho prerušil Patric, ktorý vtrhol do našej izby. ,,Min Sun, Ma Wang sa prebudil. Vypadni od nej!" skríkol po So Yunovi a ak by sa dalo pohľadom zabíjať, tak by vol už dávno mŕtvy. Rýchlo som sa vyslobodila z toho nádherného zovretia a bežala za otcom, ale ešte som stihla povedať svojmu bratovi: ,,Sklapni. Je to môj grim reaper či sa ti to páči alebo nie."

Keď som vtrhla do otcovej izby, pocítila som teplo a nejaké bylinky. ,,Oci?" povedala som potichu. Uvidela som ho ležať na posteli. Ležal tak bezvládne až som nedokázala  udržať slzy. ,,Bože ty si vážne oteckove dievčatko, Min Sun." ppvedal strýko posmešne. ,,Daj jej pokoj Son Oh Gong. Nechaj nás." povedal otec a potľapkal po posteli. Sadla som si k otcovi na posteľ a chytila ho za ruku. ,,Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo?" pýtala som sa ho vystrašene. ,,Min Sun, prepáč, že som ťa tak vystrašil. Neboj sa som v poriadku. Nič mi nie je." povedal a snažil sa o úsmev, ald vedela som, že ho to bolí. ,,Ako že ti nič nie je? Oci veď si ležal na zemi ani si nevnímal. Vieš ako som sa bála? Myslela som, že si mŕtvy." rozplakala som sa už úplne. ,,Počul som, že si kričala." ,,Áno. Nevedela som čo mám robiť, tak som kričala. Sama neviem ako som mohla kričať tak hlasno." povedala som zmätene.

,,Min Sun, vieš, že si dieťa diabla a anjela, však?" prikývla som, ,,ani ja neviem o všetkom čo dokážeš. Preto ti nemôžem povedať aké sú tvoje schopnosti, keďže si jediná." ,,Jediná, ktorá má v sebe krv anjela a diabla." povedala som. ,,Áno a práve preto je najlepšie ak zostaneš pri mne. V bezpečí." povedal a pevne ma chytil za ruku.

,,Nie." odpovedala som. ,,Čo?" prekvapene sa spýtal priam až zmätene. ,,Joon So Yun. Naozaj si si myslel otec, že na neho zabudnem? Naozaj si si myslel, že ak mi na neho vymažeš spomienky, tak to zostane tak navždy? Je to moja spriaznená duša, otec. Ako si ho mohol odo mňa odlúčiť? Bolo dané, že sa vezmeme vtedy keď som sa narodila. Nikdy ti neodpustím, že si mi vymazal spomienky na môjho muža. Rozhodla som sa, otec. Odsťahujem sa." dopovedala som. ,,Kde budeš bývať? Čučoriedka moja." spýtal sa so slzami v očiach.

,,Oci, ľúbim ťa, ale už to neznesiem. Byť večne sama doma a báť sa o teba a o Patrica vždy keď neprídete domov načas. A to kde budem bývať je moja vec. Neboj sa, nepôjdem k nemu. To by bolo až príliš jednoduché pre teba. Hneď by si ma tam našiel. Rozhodla som sa ťa potrestať za vymazanie mojich spomienok. Toto je tvoj trest, otec." odišla som z jeho izby a namierila do svojej aby som sa pobalila. ,,Kam pôjdeš?" spýtal sa ma So Yun. ,,Neviem." ,,Min Sun. Nemyslím, že je to dobrý nápad. Môžeš ísť ku mne, ale takto potrestať tvojho otca." ,,So Yun. Ktovie v čom mi ešte klamal. Ktovie čo mi ešte vymazal. Ja neviem či mu mám veriť. Musím odísť, proste musím. Viem, že ešte predchvíľou skoro zomrel a strašne mi to láme srdce, ale ja už nevládzem." ,,Dobre, ale poď u mne. Nenechám ťa niekde na ulici alebo u niekoho koho nepoznám." pozrela som sa na neho, že mu budem oponovať, lenže uvidela som jeho pohľad, ktorý stál za všetko. ,,Povedala son otcovi, že k tebe nepôjdem." povedala som s vážnou tvárou. ,,Tvoj otec nevie kde bývam. Nikdy ani nezistí kde sa môj dom nachádza. Ver mi." povedal s presvedčivým tónom hlasu. ,,Dobre. Pôjdem k tebe."  hneď keď som to povedala a prikývla, videla som ako sa mu uľavilo.

So Yun vzal moju batožinu, ktorú následne hodil do kufra. Ale naozaj, kde do kelu vzal to auto? Veď mi vravel, že sa sem teleportoval. ,,Pripravená?" ,,Áno. Poďme už." nasadli sme do auta a poslednýkrát som sa pozrela na byt, v ktorom som žila desať rokov.