Grim Reaper's Bride

Part 14

Stála som tam ako stĺp a čakala kým príde, lenže on neprichádzal a úprimne po hodine ma to prestalo baviť. Už som na neho nebola ani nahnevaná, skôr som bola sklamaná.  ,,Prečo ešte neprišiel?“ zamrmlala som a začula ako sa niekto snaží otvoriť dvere, chcela som ísť odomknúť lenže niekto tie dvere vylomil. Samozrejme ten niekto bol So Yun.  ,,Min Sun! Okamžite polož tie nožnice!“ pribehol ku mne so strachom v očiach. ,,Prečo si sa zamkla? Prečo si si držala tie nožnice pri krku? Preboha prečo?!“ pýtal sa ma priveľa otázok a mne to šlo jedným uchom dnu a druhým von.

,,Pretože si sa na mňa vykašľal. Nechal si ma tu úplne samú aj keď som plakala. Len tak si si odišiel.“ „Plakala? Ty si plakala?“ nechápavo sa tváril. „Áno. A kvôli tomu, že si ma znova opustil som sa nahnevala, vyhodila všetky tvoje veci a chcela sa ti pohroziť tým, že sa zabijem. Lenže už ma to prestalo baviť a nahnevaná nie som. Skôr som sklamaná.“ Objal ma a vydýchol. „Som rád, že si v poriadku. Toto mi už nikdy nerob, rozumieš?“ prikývla som a objala ho silnejšie. „Čo teraz s tými dverami?“ opýtala som sa a ukázala prstom na doslova vylomené dvere.

„Neboj sa. Opravím to. Ty si zatiaľ sadni na posteľ alebo sa radšej priprav pretože sa pôjdeme najesť.“ rozkázal a začal sa venovať tým dverám. „Kam?“ „Von. Spravíme si rande.“ Usmial sa a venoval sa dverám, ktoré vylomil. Čo si oblečiem? „So Yun?“ „Áno?“ „Je tam zima?“ „Trocha prečo?“ vyšla som zo šatne, aby som ho lepšie počula.  „Neviem či si mám dať šaty alebo radšej nohavice.“ zamyslela som sa. „Nohavice. V šatách ti bude zima. Nechcem, aby si bola chorá.“ Prikývla som a obliekla sa. „Si pripravená?“ spýtal sa a ja som prikývla. „Áno.“ Vyšla som z kúpeľne a na prekvapenie So Yun opravil tie dvere.

„Wau! Ty si ich opravil.“ Usmial sa, vzal ma za ruku a ťahal von. Po pol hodine jazdy autom sme konečne dorazili do malej reštaurácie. Bola útulná a tá atmosféra bola príjemná. Po jedle sme sa rozhodli, že pôjdeme na prechádzku. Držali sme sa za ruky a rozprávali sa. „Naozaj si vyhodila všetky moje veci?“ „Nie všetky. Ale väčšinu. Prepáč.“ povedala som so psími očkami. „To nič. Hlavné je, že si v poriadku. Na tom jedinom mi záleží.“ „Tie veci boli drahé, však?“ spýtala som sa smutne. „Neboj sa. Kúpim si nové.“ Usmiala som sa a kvôli tej zime ma striaslo.

„Je ti zima?“ spýtal sa starostlivo.„Trošku.“ Skrčila som krk aby mi bolo viacej teplo. „Poď ideme domov. Už je dosť neskoro a bojím sa, že budeš mať horúčku.“ Prikývla som a odišli sme domov. Ani neviem ako, ale zaspala som v aute. Síce som spala, ale aj tak som cítila ako ma So Yun vzal na ruky a odniesol do postele, na ktorú si následne ľahol.

Ráno som sa zobudila a uvidela vedľa seba So Yuna. Boli sme pri sebe tak blízko až som cítila jeho dych na mojej tvári. Bol rozkošný, keď spal. Vyzeral ako neviniatko, nedalo mi to a pousmiala som sa nad ním.  „Prečo sa usmievaš?“ spýtal sa so zatvorenými očami. Skoro som dostala infarkt. „Len tak. Nemôžem?“ odcekla som. „To som až taký pekný?“ uchcechtol sa. „Skôr zlatý.“ Usmiala som sa a vtedy mi dal So Yun pusu. To bola naša úplne prvá pusa. Cítila som ako mi v brušku lietajú motýliky. Mám pocit, že ma raz zabije tými jeho bozkami.