Kiss of death (SK) ✔

106. kapitola - Koniec

„Au!" zjojkla som, keď ma Sandra pokvákala asi po dvadsiatykrát.

„Bože, prepáč! Nechcela som," ospravedlnila sa chvatne a vzápätí mi previnilo navrhla: „Nechceš si ich predsa len rozčesať sama?"

Stretla som sa s odrazom jej ametystových očí vo veľkom zrkadle predo mnou a načiahla ruku, aby mi podala hrebeň. Rýchlo som si rozčesala svoje vlhké vlasy a položila hrebeň na kozmetický stolík plný rôznych prípravkov a šminiek, pred ktorým som sedela.

Sandra a Michaela sa rozhodli urobiť mi vlasy a mejkap, aby som na večierku vyzerala ako ukážková kráľovná a ja som pravdaže súhlasila. Nebolo pre ženu nič lepšie, ako keď sa mohla zveriť do rúk samozvaných odborníčiek, akými tieto dve upírky nepochybne boli. Tiež som tým chcela odpútať moju myseľ od večierka, ktorý mal oficiálne začať ani nie za dve hodiny.

Spojenie, že som mala nervy nadranc, zďaleka nevystihovalo môj aktuálny stav. Bola som vyslovene rozrušená a hrozilo mi, že ma opäť prepadne chuť vyzvracať všetky orgány.

Nachádzala som sa v izbe Sandry a Colea, konkrétne v šatníku, kde som sa v trápnom tichu hrala so svojimi prstami a čakala, čo mi Sandra vyčaruje na hlave. Michaela sa zatiaľ nedostavila, a tak som bola iba s ňou. Necítila som sa veľmi príjemne.

Nevedela som, čo od Sandry čakať. Nikdy som s ňou neprišla do osobnejšieho kontaktu, nepriblížila som sa jej, takže som netušila, aký mala vlastne charakter. Áno, pri našom prvom stretnutí ma zhadzovala, ale po zistení dôvodov, prečo sa tak správala, som jej to nemala za zlé.

Ani pri výbere šiat nebola práve zhovorčivá. Táto žena bola pre mňa záhadou. Z jej pokorného postoja som mohla určiť, že sa nemieni hádať, no nikto nemohol zaručiť, že mi v nasledujúcej sekunde nezapichne nožničky ležiace na stolíku do chrbta. Možno by to najradšej urobila. Kto sa v nej mal vyznať?

Kým mi fénovala vlasy, rozmýšľala som, čo by som jej mohla povedať. Nechcela som sa dotknúť citlivej témy, aby dusno medzi nami nevzrástlo do neznesiteľných medzí, avšak ani som netúžila po celý čas mlčať. Potrebovala som sa rozprávať. Pomáhalo mi to upokojiť sa.

„Máš predstavu, ako by si chcela byť učesaná?" spýtala sa, keď ma dofénovala a zahľadela sa na mňa v zrkadle.

„Dorianovi sa páči, keď ich mám rozpustené, takže asi žiadny vypnutý účes," odpovedala som bez rozmýšľania.

Až potom som si uvedomila, že som spomenula Doriana, ktorý bol citlivou témou pre nás obe. Všimla som si, ako Sandra strnula, ale zamaskovala to a bez slova prikývla. V miestnosti sa rozliehala ešte viac napätá atmosféra, čo bolo na zbláznenie.

„Počuj, Merrit, nehnevá ma, že si s Dorianom, okej? Ospravedlňujem sa za to, ako som na teba vybehla ten prvýkrát, no bola som nahnevaná predovšetkým na Doriana. Nechcem, aby si si myslela, že som nejaká neznesiteľná fúria," vyhŕkla Sandra, keď ticho medzi nami nabralo neúnosné grády.

Z hrude mi spadlo tonové závažie a v duchu som si vydýchla. Týmto rozhodne odľahčila situáciu a za to som jej bola nesmierne vďačná.

Chytila som sa možnosti začať rozhovor, aby sme opäť neklesli do neosobného naladenia. „To kvôli tej zničenej svadbe, predpokladám," hlesla som váhavo.

„Povedal ti to," konštatovala neprekvapene a zamerala sa na prečesávanie mojich vlasov.

„Je mi to fakt ľúto," riekla som, pretože som netušila, čo iné povedať.

Bezvýrazne sa zasmiala. „Mne nie. Milovala som ho. Vážne som ho milovala, ale nikdy by som s ním nemohla byť šťastná. Nie, pretože on ma nemiloval. Povedal mi to, ale ja som i tak ako naivná hlupaňa stále dúfala, že sa do mňa možno časom zamiluje. Nestalo sa... Ale vieš čo? Nesťažujem sa," povedala pevne, no v jej hlase som postrehla jemné sklamanie.