Kiss of death (SK) ✔

52. kapitola

„Aké dojímavé rodinné stretnutie."

Jeho hlas sa zaboril do mojej pokožky ako neľútostný nôž. Strnuli sme, no Nathaniel nemrhal časom, skrútil sa a zatlačil ma za neho. Prsty som mala zakvačené do jeho koženej vesty.

Dorian bol predklonený, zapieral sa rukami o zábradlie a hľadel kamsi do diaľky. Na jeho vlasy dopadal mesačný svit, ktorý ich premieňal na tekutý kobalt. Vyzeral ako socha vo veľmi uvoľnenom postoji. No nedala som sa tým oklamať. Vedela som, že je pripravený každú sekundu vyraziť a zrovnať Nathaniela so zemou.

„Poslal ťa Mike, Nathaniel? Prečo neprišiel sám?" provokoval Dorian a na tvári sa mu objavil úsmev.

„Nechce sa so mnou stretnúť?" pokračoval stále s väčším úsmevom. „Je to chudák," vyslovil ako posledné.

Cítila som, ako Nathaniel napol svaly a počula som jeho škrípanie zubami. Dorian veľmi dobre vedel, ako provokovať a podľa jeho spokojného výrazu si to nadmieru užíval.

„Sám som sa rozhodol prísť," vypľul môj brat.

Do jednej ruky si vzal kôl a spustil ju pozdĺž tela, pripravený zasiahnuť okamžite, ako sa niečo zvrtne. Bála som sa o Nathaniela. Videla som, čo urobil Keith s dvoma lovcami. Dorian nebude mať problém zabiť Nata. A ak sa pustia do bitky, zabije ho.

„Srdiečko, myslel som, že už sme to uzavreli. Kam si chcela ísť?" prehodil s vážnou tvárou.

Nestihla som odpovedať, lebo ma predbehol Nathaniel.

„Ide so mnou," prehodil ochranárskym tónom.

Dorian sa vystrel a celým telom sa otočil k nám. Keby mohol pohľad zabíjať, Nathaniel by sa na zemi zmietal v divokých bolestivých kŕčoch, kým by naposledy nevydýchol.

„Na to zabudni. Moja manželka s tebou nikam nepôjde," varoval ho a pohľadom zaletel ku mne.

Musela som od neho odtrhnúť oči, lebo som mala pocit, že ma prebodávajú. Jeho pohľad ma nenechával chladnou. Už nie. Moje hlúpe srdce sa rozbúšilo rýchlejšie, akoby očakávalo nejakú akciu plnú lásky, ale potom tu bol aj adrenalín, ktorý sa pripravoval na akciu plnú bolesti.

Keď Dorian postrehol, ako sa mi rozbúšilo srdce, usmial sa odzbrojujúcim úsmevom a žmurkol na mňa.

„Nikam ťa nepustím, Merrit," šepol, no počuli sme to zreteľne.

„Čo to trepeš, Dorian? Merrit nemôže byť tvoja manželka." Otočil sa ku mne so šokovaným výrazom, akoby si až teraz uvedomil, čo Dorian povedal.

„Nie si, však?" spýtal sa ma zvýšeným hlasom.

Sklonila som hlavu a pomaly prikývla. Nebudem mu klamať. Prekvapene sa nadýchol a neveriacky krútil hlavou.

„Je to tak, Nate. Som tvoj švagor, tešíš sa?" vysmieval sa mu Dorian ďalej.

Nathanielov výraz sa zmenil zo zmäteného a znechuteného na groteskne rozzúrený.

„Ani omylom," zavrčal tak hlbokým hlasom, že som sa ho zľakla aj ja.

Snažila som sa ho zastaviť, lebo pustiť sa do bitky s Dorianom, bolo ako spáchať samovraždu. Nemala som však toľko času zareagovať. V mihu sa zvrtol a boli s Dorianom v sebe. Ani neviem ako, pretlačili sa cez dvere a v kuchyni sa mlátili hlava-nehlava všetkým, čo im prišlo pod ruky. V celom byte sa ozývali nadávky, agresívne vzdychy, trieštenie skla a zvuk dopadajúcich pästí.

„Prestaňte!...Dosť!" kričala som od dverí na balkón.

Pravdaže, ani ma neregistrovali a pokračovali v kopancoch a úderoch. Hádzali sa o všetko, čo sa im postavilo do cesty, prevaľovali sa jeden cez druhého a vrčali na seba ako dva psy. Hluk istotne privolá susedov, ale o to som sa teraz nestarala. Potrebovala som zastaviť Doriana. Ak neprestane, isto zabije Nathaniela. Len teraz som ho spoznala, to mu nemôžem dovoliť! Už som videla dosť mŕtvych tiel.