Kiss of death (SK) ✔

49. kapitola

„Nebojte sa, pane. Urobím všetko preto, aby som jej bol vzorným milujúcim partnerom."

Milujúcim partnerom, hej? Tak to bola riadna hlúposť. Jeho lži boli také obrovské, že mne samej bolo ľúto, že ich musí počúvať úbohý pán Roth, ale jeho očividne presvedčili.

„Dobre, synak. Pozdrav Merrit...Dobrú noc," poprial mu.

,,Pozdravím...majte sa."

S týmito slovami Dorian zavrel dvere. Chcela som sa postaviť, no len čo som sa namáhavo zdvihla do sedu, dopadla som naspäť a sťažka dýchala. Moja hlava sa krútila tak neskutočne, až mi prišlo zle od žalúdka a v pleci mi rezonovala ostrá bolesť, keď som sa zaprela rukou o gauč. Nehovoriac o tom, že celé telo ma bolelo ako čert. Bodaj by Dorian niekedy zakúsil tú bolesť, čo mi spôsobil. No pri mojom šťastí by si ju ten bastard ešte užíval.

Momentálne som na neho bola odkázaná. Nech som sa to snažila poprieť akokoľvek, potrebovala som ho. Každá bunka môjho tela protestovala, ale keď som sa znova skúsila zdvihnúť, zlyhala som. Dopadlo to podobne ako prvý pokus. Spadla som naspäť, sťažka dýchala a odháňala nevoľnosť, ktorá sa ma chystala zmocniť už niekoľko minút, no darilo sa mi odolávať jej aspoň sčasti.

Dorian bol onedlho pri mne. Pozrela som na neho spod privretých viečok, lebo držať oči otvorené dokorán, mi pripadalo čoraz ťažšie. Chcela som spať. A nezobudiť sa.

Bez slov ma zdvihol na ruky a niesol do kúpeľne. Položil ma na dlaždičky, ktorých chlad sa mi zaryl hlboko pod kožu. Striasla som sa a hlasno cvakla zubami.

„Len chvíľu. Musím ti to vydezinfikovať," povedal, keď si všimol moju reakciu.

Chrbát mi oprel o vaňu, ktorá ma podopierala, aby som nezletela na zem. Rozsvietil svetlo a otočil sa ku mne.

„Kde máš lekárničku?" opýtal sa.

Odpovedala som mu kývnutím hlavy smerom ku skrinke pod umývadlom. Pozorovala som, ako sa zohol oproti mne. Naskytol sa mi výhľad na jeho rozložité ramená a vypracované svaly, ktoré zbiehali k štíhlemu pásu. Takýto výhľad poskytoval žene široké pole pre fantáziu, ale ja som si v tom momente dokázala vybaviť len to, ako ma pred pár minútami potrestal. Podľa neho. Ďalší dôkaz, aký bol Dorian zvrátený.

Zaprela som sa rukami a chcela sa vzpriamenejšie posadiť, ale v pleci mi rezonovala bolesť, akoby sa mi v rane po Dorianových tesákoch niekto vŕtal nožom. Zjojkla som, ihneď ju uvoľnila a preniesla váhu na druhú ruku, ktorú som ale tiež nemala veľmi silnú, tak som to vzdala.

„Nehýb sa. Len si viac ublížiš," poradil mi Dorian a kľakol si ku mne s lekárničkou v rukách.

Hodila som po ňom pohľad, ktorý vyjadroval znechutenie. On mi to spôsobil a teraz sa ide hrať na nejakého empatického upíra?

Rozložil si lekárničku a vytiahol z nej gázu a dezinfekčný prostriedok. Sledovala som jeho prsty, ktoré zručne oddeľovali gázu od seba a poliali ju tou nechutnou tekutinou. Jej prenikavá vôňa mi udrela do nosa a spôsobila, že sa mi po celom tele vyhodili zimomriavky. Dobre som si uvedomovala, že to bude neskutočne štípať.

„Dal by som ti moju krv, ale nechcem to urobiť. Mám obavy, aké následky by mohlo mať toľko krvi v tvojom organizme, keďže si ju už dnes raz pila. Preto to vyriešime starou cestou," prerušil moje sústredenie sa na prsty ich majiteľ.

Čo? Snažila som sa úporne rozmýšľať nad tým, čo povedal. Keď som sa nad tým zamyslela poriadne, vyznelo to veľmi logicky. Príliš veľké množstvo krvi od upíra by mohlo mať nejaké následky. Pravdaže, bola by to tá bezbolestná možnosť, ale možno by som riskovala bolesť iného druhu, ktorá by sa ukázala neskôr. Radšej to vydržím. Tiež tu bola možnosť, že si Dorian len chce užiť ďalšiu bolesť, čo mi spôsobí.