Kiss of death (SK) ✔

59. kapitola

„Povedz ostatným, že o chvíľu som tam, Tepeš," prehovoril neosobným hlasom k Vladovi, ale nespustil zo mňa oči.

Počula som za sebou vzďaľujúce sa kroky. Niečo mi hovorilo, že Dorian Vlada často nevolá priezviskom. Sám Vlad priznal, že to nemá rád a Dorian to vedel. Preto to oslovenie pôsobilo z jeho úst mrazivo a nepriateľsky. Ale prečo sa jeho nálada tak zmenila?

Odtrhol odo mňa oči, chytil ma za ruku a viedol hore po schodoch. Sem-tam som si musela trošku podbehnúť, aby som sa neocitla na zemi aká dlhá, taká široká.

Míňali sme jedny dvere za druhými a všetky umelecké diela, ktoré som ale viac-menej vnímala ako vzdialené šmuhy. Sústredila som sa len na to, aby som stíhala s ním a na moje myšlienky ohľadom toho, prečo sa tak správa. Dosiahli sme dvere jeho spálne, v pohybe siahol po kľučke, plynulo otvoril a zavrel.

Čo urobil v nasledujúcej chvíli, ma totálne pomiatlo. Očakávala som hocičo iné, ale v žiadnom prípade toto.

Objal ma tak tuho a mocne, že som ledva dýchala. Ovinul okolo mňa jeho dlhé svalnaté paže, v ktorých driemala neskrotná sila. S hlavou pritlačenou na jeho nahú teplú hruď som sa neodvážila ani dýchať. Strnulo som stála s rukami pozdĺž bokov, zatiaľ čo on ma zúfalo zvieral. Poraneným plecom mi rezonovala bolesť, no bola zanedbateľná v porovnaní s tým, čo sa dialo.

Natočila som hlavu bokom a opatrne sa nadýchla. Bála som sa skaziť túto chvíľu hocakým pohybom, či mojimi fyzickými potrebami, medzi ktoré patrila potreba dýchať. Musel mať sklonenú hlavu, lebo vo vlasoch som cítila jeho zrýchlený dych.

„Dorian?" ozvala som sa váhavo a veľmi potichu.

Nechcela som svojím hlasom prerušiť nechránený moment, kde sa Dorian nechal strhnúť citmi, no potrebovala som sa uistiť, že sa nepomiatol. Nech už to bolo hocičo, podarilo sa mu vyviesť ma z miery.

Keď začul môj tichý hlas, zhlboka sa nadýchol. Hlboko v hrudi sa mu zrodilo zmyselné zavrnenie, ktoré znelo takmer ako vrčanie. Uniklo mu z úst a kto vie prečo, jeho zvuk mi prešiel v horúcich vlnách od vlasov až po samotné špičky prstov na nohách.

Zdvihla som svoje ruky a položila mu ich na boky tak opatrne, akoby bol divoká šelma. Pod prstami som cítila jeho hladkú pokožku, aj drsnú látku okraja džínsov. Na môj jemný dotyk reagoval slabým syknutím, akoby som ho popálila. Kútik úst sa mi samovoľne zdvihol do malého úsmevu.

Zavrela som oči a nechala sa ovíjať teplom Dorianovho tela a mocou, ktorá z neho vyžarovala. Jeho hlava sa mi obtrela o líce, no nezastavil, sklonil ju ešte nižšie a zakotvil ňou na mojej šiji. Na línií krku som pocítila jeho hebké pery, ktoré mi v mieste stretu s mojou pokožkou vyvolali mrazivé chvenie. No ani zďaleka to nebolo nepríjemné. Práve naopak.

Postupoval nimi nižšie a ja som nepatrne odklonila hlavu. Z pootvorených pier sa mi vydral tichý ston. Nevedela som, ako som sa tomu mohla poddať. Tentokrát som bola plne pri zmysloch a ovládala som svoje telo, ale nechcela som. To by znamenalo, že sa musím od Doriana odtrhnúť. A mne bolo v jeho silnom náručí viac než príjemne.

Pri mojom vzdychnutí sa Dorianove svaly napli a náhle rozochvene uvoľnili. Snaží sa ovládať, napadlo mi.

Jeho ústa neprestali s opätovnou púťou na mojom krku. Nechala som sa zmietať rastúcim vzrušením. Hebkosť jeho pier doplnilo niečo chladné a ostré. Tesáky.

Predĺžili sa mu, no nezľakla som sa. Nabrala som hlúpu a neochvejnú istotu, že to neurobí. Že ma neuhryzne. Zmyselne nimi prechádzal po jemnej pokožke môjho krku. Jedna ruka mi vystrelila k jeho ramenu, ktoré som silno zovrela a zaťala do neho nechty. Akoby som sa pokúšala stlačiť kameň.