Kiss of death (SK) ✔

46. kapitola

Zničil moju nádej v to, že mi na ňom niekedy bude záležať.

Zničil moje presvedčenie, že môže byť lepším.

Zničil všetko, čo sa medzi nami udialo.

Zničil mňa.

Nenávidela som ho za to. Chcela som zachrániť aspoň niečo z mojej bytosti. Nemienim mu nikdy viac veriť. Budem musieť veriť len sama sebe a mojim inštinktom, ktoré mi hovorili, aby som sa od neho dostala čo najďalej a čo najrýchlejšie. Kým ma nezlomí úplne.

Musím utiecť. Aspoň sa o to pokúsiť. Kým som rozmýšľala nad plánom, Dorian sa mi pripomenul nečakaným bozkom. Jeho dych berúce bozky ma tiež môžu zlomiť. Boli zradné a necitlivé. Presne tak ako celý Dorian.

Tlačil ma k sebe, ale nedočkal sa žiadnej reakcie. Pritlačil ma k sebe tesnejšie a chcel, aby som mu umožnila prístup jazykom do mojich úst, no ja som ich zaťato držala zavreté a stála ako socha. Zavrčal a rukou, ktorú mal ovinutú okolo môjho pása, mi stlačil bedrovú kosť. Snažila som sa vydržať, ale kvôli náhlej bolesti som musela zalapať po dychu. To mu okamžite sprístupnilo cestu do mojich úst.

Skrútila som sa, aby ma pustil, ale nešlo to. Drsná intenzita jeho bozku mi vohnala slzy do očí. Kričala som do jeho pier, ale nevnímal ma. Nechty som mu zabárala do pokožky na krku, no odolával.

Až keď som vzdala odpor, prestal. Nadýchla som sa a od pádu na zem ma uchránilo len jeho zovretie.

„Už mi chýbal ten tvoj odpor. Vážne ho na tebe milujem, ale ešte viac sa mi páčilo, keď si sa nado mnou skláňala a vášnivo ma bozkávala."

Bola som schopná zachytiť jeho úškrn. Moje líca nadobudli ružovkastý odtieň.

„Práve si si poistil, že sa nič podobné nestane, pretože si znova dosiahol to, že ťa nenávidím z celej duše. A tak to aj ostane. Ty bastard."

Jedným rýchlym pohybom som sa od neho vzdialila a vykročila ku skrini ráznymi krokmi. Nedokážem s ním stráviť noc v jednej miestnosti. Nie po tomto. Prezliekla som si tielko, vybrala deku a rezervný vankúš a zamierila k dverám.

„Idem spať na ten gauč. A nepokúšaj sa ma zastaviť." Hodila som po ňom varovný pohľad, ktorý skrýval štipku znechutenia.

Pozeral na mňa s kamennou tvárou. Jeho tvár neodrážala žiadnu emóciu. Dokázal sa dokonale pretvarovať. Keby som nemala v pláne utiecť, vyhnala by som spať na gauč jeho, ale ak budem v obývačke ja, budem mať väčšiu šancu na útek, pretože bola bližšie k dverám a nebudem musieť prejsť okolo Doriana.

Sadla som si na gauč a jedna vec ma udrela ako čelná zrážka s nárazníkom auta. Potrebovala som mobil. Môj mobil. Zanadávala som si popod nos a vzdychla. Niekedy som taká hlúpa. Musím si ísť preň. Bez neho sa ďaleko nedostanem. Dorian ho musel nechať vo svojich džínsoch a tie boli v kúpeľni.

Zamierila som teda naspäť do izby a bez klopania vošla dnu. Pátrala som očami v tme a na posteli zahliadla tmavú siluetu. Nehybne tam ležal, ale hneď, ako som prešla okolo neho, otvoril oči. Nezastavila som sa a pokračovala do kúpeľne.

Keď som bola vnútri, chvíľku som počkala, potom som spláchla, aby si myslel, že som len vykonávala svoju potrebu. Následne som sa postavila k umývadlu a zapla vodu, aby nemohol počuť, že som sa mu hrabala vo veciach. Rýchlo som nahmatala mobil v zadnom vrecku jeho džínsov, schovala si ho za okraj pyžamových nohavíc a prekryla ho tielkom. V zrkadle som zbadala, aký červenkastý odtieň nadobudli moje líca, lebo žilami mi prúdil adrenalín a strach. Opláchla som si tvár vodou a zastavila ju.