Kiss of death (SK) ✔

104. kapitola - Neobyčajná láska

„Prestaň nám klamať, Merrit! Myslíš, že sme s tvojou mamou včerajší?" dohováral mi otec prísne snáď už po stýkrát.

„Ale ja vám neklamem! Keď ma uniesol, nanútil mi manželský zväzok, pretože ma chcel využiť proti Mikeovi. Bola som neuveriteľne vydesená, preto som ti volala, mama. Koľkokrát vám to mám ešte zopakovať?" vmietla som rodičom do ich neústupných tvárí a frustrovane si zložila hlavu do dlaní.

Sedeli sme v dámskom salóne na prvom poschodí, kde sme sa všetci premiestnili po fiasku dole vo vstupnej hale. Rodičia mali veľmi veľa otázok ohľadom Moratória a boli zvedaví, čo sa na Mikea chystá. Tiež sa potrebovali informovať, ako sa majú na večierku správať. Čo najnenápadnejšie, pravdaže.

Nemusím spomínať, že mama s otcom skoro všetko negovali a nič sa im nepozdávalo.

Doriana prišiel medzitým zavolať Gabriel s tým, že ho potrebuje v telocvični pri mužoch, ktorí sa pripravovali na večer. Mal im vysvetliť, čo všetko treba od lovcov očakávať a na koho konkrétne sa zamerať, keďže Mike so sebou nepochybne vezme tých najlepších bojovníkov. Aspoň to som počula z ich rozhovoru pri dverách. Tým pádom som ostala s rodičmi sama.

A vtedy sa začali diať veci.

„Kričala si, Merrit! Dorian sa mi vyhrážal! Vieš, ako neskutočne som sa o teba bála?! A ty nám tvrdíš, že ti nič neurobil? Že je teraz všetko v najlepšom poriadku? Prepáč, ale tomu sa jednoducho nedá veriť. Je to upír, j-"

„Áno, priznávam, uhryzol ma. To je to, čo si chcela počuť? Chcela si počuť, že to bolelo ako šľak a stratila som vedomie? Presne, ako si povedala, mami, je to upír a ja som mu to absolútne neuľahčovala. Uhryzol ma v hneve po tom, ako som ti volala, pretože som sa snažila utiecť... Ale to bolo dávno a začali sme odznova. Ako plnohodnotný manželský pár. Skúste to celé pochopiť, prosím," prosila som ich zúfalým tónom.

Nehovorila som im celú pravdu. Nemohla som. Nechcela som. V žiadnom prípade som im nehodlala prezradiť viac, ako bolo treba. Veľmi ma mrzelo, že som im klamala, ale s Dorianom sme sa rozhodli začať znova a nemienila som si to ničiť hroznou minulosťou, ktorá by sa medzi nás neprestajne vracala. Rodičia by si totižto Doriana rovno zaškatuľkovali a vyhadzovali by mu to nonstop na oči. Tak by sme sa nikam nepohli. Nedožila by som sa toho, že by môjho manžela niekedy prijali do rodiny. To by ma neskutočne mrzelo. Kvôli rodičom i kvôli Dorianovi...

Mama pokrútila hlavou a porazenecky vzdychla. Pozrela sa na svojho manžela vedľa seba, ktorý hnevlivo zatínal sánku a prebodával ma sivými očami tak intenzívne, až som musela poslušne sklopiť pohľad. Cítila som sa, akoby som mala opäť štrnásť rokov a rodičia nás s mojimi kamarátkami pristihli fajčiť. Ocino na mňa pozeral navlas rovnako. Vtedy som mala cigaretu v ústach prvý i posledný raz.

Vždy sa ma snažil chrániť, ako to len išlo. Varovať ma pred všetkými nástrahami sveta a pripraviť ma na život tam vonku, no zároveň ma chránil pred všetkým, čo pre mňa predstavovalo potenciálnu hrozbu. Chápala som, že ma chcel držať od Doriana, ktorý figuroval v úlohe tej hrozby, no tak to viac nebolo. Dorian aktuálne figuroval v úlohe starostlivého manžela a ochrancu.

V tomto neustúpim. Bude musieť ustúpiť on. Prijať to.

„Chráni ma pred Mikeom," dodala som potichu, presvedčená, že som udrela na tú správnu strunu. Premiešala som si teplý čaj a dopriala si dlhý dúšok. Prinesených raňajok som sa ani nedotkla. Po tom, ako na mňa rodičia vybehli, som stratila akúkoľvek chuť do jedla.

„To je jediná pozitívna vec, ktorú v tom vidím," pripustil otec a skleslo zhrbil plecia, akoby na neho doľahla nehorázna únava. Bodol ma osteň viny. Spôsobovala som im vrásky navyše.