Kiss of death (SK) ✔

87. kapitola - Šaty

„V týchto vyzeráš ako skutočná kráľovná!" zajasala Michaela, nadšene tlieskajúc rukami.

Na svoj odraz v obrovským zrkadlách som upierala skeptický pohľad a neustále sa otáčala dokola, aby som mohla vidieť vyzývavé červené šaty z každého uhla. Drahá hodvábna látka elegantne obopínala moju postavu.

„Ja ti neviem," prehovorila som váhavo.

Nemohla som odtrhnúť zrak od rozparku na boku dlhých šiat, ktorý ukazoval celú moju nohu a takmer mi odhaľoval bok pri každom kroku. Výstrih bol oproti tomu celkom decentný. Hlboký, no veľa neukazoval. Chrbát mi pokrývala ľahká červená čipka, takže žiadna podprsenka neprichádzala do úvahy. Bola všitá priamo v šatách.

Intenzívne som na seba pozerala a rozmýšľala, ako by som v týchto šatách mohla čeliť všetkým upírskym hosťom na piatkovom večierku. Na večierku, kde sa dostavia rodičia... I môj biologický otec. Pri spomienke na neho mi vystúpila do hrdla žlč, lebo sa mi automaticky vybavil jeho šialený plán zahrňujúci Mabona.

„Takto ju Dorian nikam nepustí," konštatoval mužský hlas za mnou.

Obrátila som sa k Jarethovi, ktorý do dámskeho salónu plného spoločenských šiat zapadal asi ako päsť na oko. Uvoľnene sedel na jednom z luxusných kresiel pod stupienkom a svojimi azúrovými očami kriticky sledoval moju postavu navlečenú v tej odvážnej róbe.

Väčšinu času sa tváril unudene, no nezabudol sa vyjadriť ku každým šatám, čo som mala na sebe. Kto by bol povedal, že Jareth dokáže byť taký nápomocný. Zo začiatku ho to otravovalo, ale postupne sa do role módneho poradcu vžil až priveľmi. Mňa to prestalo baviť asi po piatych odskúšaných šatách v poradí.

A prečo sme sa v takejto neočakávanej zostave vôbec zišli v dámskom salóne?

Keď sme sa s Dorianom vrátili ráno z nemocnice, Michaela ma prehovorila na výlet do mesta s tým, že si musím zohnať dych vyrážajúce šaty na piatkový večierok, i keď v tej obrovskej skrini v spálni by som rozhodne niečo našla.

Dorian sa na tejto seanse nemohol zúčastniť osobne. Mal priveľa povinností, ktoré zameškal v priebehu včerajška, kedy bol mimo a skoro prišiel o život. Len zmienka o tom mi neprestajne dokázala vyvolať po tele nechcené zimomriavky.

Hneď, ako sme sa dostali naspäť do sídla, premával sa hore-dole, kým zariaďoval pánbohvie aké veci a nakoniec zakotvil v pracovni.

Do mesta ma musela ísť vypýtať Michaela, ktorá si ma u Doriana doslova vyhádala. Bez jeho dozoru ma nechcel nikam pustiť. Vraj by sa mi mohlo stať nespočetne veľa hrozných vecí. Našťastie na to pristúpil po dostatočnom presviedčaní z našej strany o tom, že ideme len do salónu a naspäť... a po vyhodení mu na oči, že potrebujem trochu slobody.

Neposlal nás však bez ochranky, ktorú predstavoval Jareth. Pôvodne plánoval, že s nami pôjde Alex alebo Cole, no obaja zdrhli kade ľahšie len pri započutí slova salón. Obhajovali sa tým, že musia pripraviť všetko na ich večernú cestu do sídla, kde sa má konať večierok.

„Jareth, prestaň všetko negovať!" vyletela na neho Michaela, zbehla k nemu a hravo mu strelila po jeho blonďavej hlave.

Zostala som úprimne zaskočená, keď sa Jareth zasmial a jemne tľapol svoju sestru po ruke. Momentálne pôsobil totálne ako jeho syn. Akoby som sa dívala na Erica. Vôbec som si neuvedomila, že sa mi na tvári roztiahol úsmev. Jareth bol ďalší brat milujúci svoju sestru.

Môj úsmev zmizol okamžite, ako som si vybavila svojho brata a scenáre, čo všetko mu hrozí kvôli zrade. Dúfala som, že Mike na Natha bude brať ohľad. Veď je jeho synom, preboha. Problém bol, že Mikea sme mohli s čistým svedomím označiť ako blázna. Toto zistenie ma vôbec neupokojilo, no Nate bol predsa lovec vycvičený tak, aby si vedel poradiť v podobných situáciách. Musí to zvládnuť.