Kiss of death (SK) ✔

103. kapitola - Rodičia

Skôr, než som stihla spracovať, čo sa deje, stála moja drahá mama priamo pred ním a i napriek nezanedbateľnému rozdielu vo výške strelila kráľovi upírov tak silnú facku, až som sa mykla.

Dobrotivý bože, toto nemôže dopadnúť dobre.

Darius so Xanderom stojaci neďaleko sa snažili premôcť výbuch smiechu, ale veľmi im to nešlo. Držali si na ústach zaťatú päsť, no i tak od nich prichádzali zvuky priduseného chechtania. Nuž, aspoň niekoho to pobavilo.

Mama sa rozhodne vedela postarať o veľkolepé entrée. Horšie bolo, že si na to nevybrala práve najlepšie miesto a už vôbec nie tú správnu osobu. Dorianovi potemneli oči a ruky pozdĺž tela zatínal kŕčovito do pästí, akoby sa snažil kontrolovať. Zdrapila som ho za rameno, no nereagoval.

Nepochybovala som o tom, že sa chcel krotiť, pretože to boli moji rodičia, avšak upír v ňom a arogantná povaha kráľa mu nedovolili nechať to tak. Mama spochybnila jeho autoritu, čo vyslovene neznášal. Zažila som si to na vlastnej koži. Nestrpel to dokonca ani od vlastnej sestry, od jednoduchých ľudí to muselo byť priam neznesiteľné. Otec potiahol moju mamu za seba a cúvli vzad, len čo Dorianovi zavibrovalo v hrudi varovné zavrčanie.

Strach o mojich vlastných rodičov a strach, aby Dorianova neľudská stránka nevyhrala, ma nútil zasiahnuť. Inštinktívne som sa postavila pred neho, natiahla ruky hore a chytila jeho tvár do oboch dlaní. Bola som si dobre vedomá toho, že ja jediná ho dokážem priviesť k rozumu, moja blízkosť mala na neho rovnako upokojujúci účinok ako tá jeho na mňa.

„Merrit, choď od neho preč," doniesol sa mi do uší otcov prísny hlas.

Vážila som si, že sa ma snaží chrániť, ale moji rodičia si neprešli tým, čím som si pri Dorianovi prešla ja. Nemali najmenšie potuchy, aký bol v skutočnosti. Donedávna som to síce nevedela ani ja, ale odkedy sa do mňa zamiloval, snažil sa správať ako vzorný manžel, čím ukázal, aký dokáže byť ústretový a starostlivý.

Dorian chcel nepochybne na mojich rodičov urobiť dobrý prvý dojem, no mama to pokašľala tou fackou. Na druhej strane som sa absolútne nečudovala, že mu strelila.

Prinútila som ho pozrieť sa dole na mňa. „Dorian, upokoj sa. Predsa nechceš na svojich svokrovcov urobiť ten najhorší prvý dojem," prihovorila som sa mu a pohladila ho palcami po mierne zarastených lícach.

„A to sa dá urobiť ešte horší dojem ako teraz?" prišiel z ľavej strany Dariov pobavený hlas.

Úkosom som zahliadla, ako ho jeho dvojča buchlo do pleca, no ako na povel sa obaja tlmene rozosmiali. Počastovala som ich prísnym pohľadom. Namiesto toho, aby mi pomohli, sa dobre zabávali.

„Merrit," sykol môj otec znova, ale ignorovala som ho.

„Dorian, no tak," vydýchla som napäto, keď neprestajne strnulo stál, akoby sa mal každú chvíľu vrhnúť dopredu.

Jeho oči pomaly nadobudli svoj žiarivo zelený odtieň a tvárou sa mu mihol previnilý výraz. Prekryl moje ruky svojimi veľkými dlaňami a strelil zrakom za mňa. Zaťal sánku a vrátil sa očami k mojej tvári.

„Kurva," zanadával potichu a opäť ukradomky pozrel na mojich rodičov. „To som posral, čo?" zašepkal úzkostlivo.

„Ani netušíš ako," odpovedali dvojčatá so smiechom. Keď sa k nim otočil vytočený Dorian, pobrali sa radšej hore schodiskom, no ich smiech neustával. Mohli si podať ruky s Ericom.

Dorianove úprimné zdesenie, že si to u mojich rodičov totálne dokašľal, ma rozosmialo. Pri mojom smiechu sa mu začali mykať kútiky úst a tiež sa potichu zachechtal. Neskutočne mi odľahlo, že nebol kvôli tomu nahnevaný.