DARK SOUL

44

,,Neviem čo sa s ním deje. Dnes je celý deň zvláštny. Musíš mu to odpustiť," vonku fúkal mierny vietor. S Lucasom som sa prechádzala po pozemku, ktorý im patrí. Stromy už na sebe nemali žiadne lístie a ostali iba holé. Jeseň sa pomaly, ale isto končila.

,,Zvláštny?" celý čas ako bol Fred tu tak bol čudný to áno. Som mierne aj na neho nahnevaná. Nie len kvôli tomu, že Freda vyhnal preč ako nejakého prašivého psa, ale aj kvôli tomu, že sa na mňa ani nepozrel.

,,Áno, chová sa divné. Je zamyslený a neprítomný. Nestalo sa niečo?"

,,Ako to myslíš?" rukou si prešiel po vlasoch a pozrel na mňa s nečitateľným výrazom na jeho tvári.

,,Viem, že si dnes mala s ním hodinu," nemo som prikývla. Nie som si istá či by to mal vedieť. A keď už niečo tak by mu to mal jeho brat povedať. A predsa to nič neznamenalo.

,,Nie, nič sa nestalo," zamierili sme si to do vnútra. Bol už večer a bolo aj dosť chladno. Ja som si išla sadnúť na moje miesto v jedálni kde sa mala za chvíľu konať spoločná večera. Rose onedlho prišla a ako som si mohla všimnúť niekoľko dievčat chýba.

,,Odišli už," pošepkala mi osoba do ucha. Nemo som hľadela na prázdne stoličky. Večera ako poväčšine prebehla v tichosti. Dievčatá prekvapivo mlčali a aj keď sa snažil Lucas rozprúdiť debatu tak sa mu to nepodarilo. Reed iba zabŕdal pohľad do taniera. Večer som strávila sama v tichu mojej izby. Po teplej a hrejivej sprche moje kroky viedli do postele. Po chvíli sa mi podarilo aj zaspať.

Menší buchot sa ozval neďaleko mňa. Trhla som mierne od ľaku telom. Hlava ma nanovo začala bolieť. Ľavá ruka mi vystrelila automaticky k ľavému spánku a jemne si ho premasírovala.

,,Hej, si v poriadku?" hlas sa ozval vedľa mojej hlavy. Stál tam Fred so starostlivým pohľadom.

,,Um, jasné," mierne som sa usmiala. Aspoň som sa o to pokúsila.

,,Nevyzeráš tak," otočil sa mi chrbtom a kráčal k dverám. Moje nohy ma viedli presne tam kde odišiel aj on. Do bielej miestnosti, do triedy.

V triede, v ktorej som sa ocitla nebolo ešte veľa detí a tak som si sadla k oknu. Spoznávala som známe tváre mojich spolužiakov a keď si ku mne prisadlo dievča s dlhými vlasmi spoznala som v nej moju dobrú kamarátku.

,,Vieš, že sa mu páčiš?" naklonila sa a pošepkala mi tieto slová.

Zobudila som sa z ďalšieho sna alebo to bola skôr spomienka na moje študentské časy? Poza okno sa črtala ešte noc. Teplé chodidla dopadli na koberec. Vyšla som zo svojej izby a vybrala sa smerom ku kuchyni. Nohy kráčali po studenej dlážke, vošla som do miestnosti a prešla k linke kde som zasvietila malé svetielko, ktoré letmo osvietilo celú miestnosť.

,,Čo tu robíš?" chladným a chrapľavým hlasom prehovorila osoba za mnou. Trhla som sebou a dlaň si priložila k srdcu.

,,Kriste pane," keď som zbadala osobu, ktorá ma takto na smrť vystrašila vydýchla som zadržiavaný vzduch.

,,Vystrašil som ťa?" uškrnul sa a prešiel ku svojmu poháru whisky na kuchynskom ostrovčeku.

,,Hej, čo tu vlastne robíš?" pokrútil hlavou a krátko sa zasmial. Popri tom mierne odhalil svoje biele zuby.

,,Ja som sa pýtal prvý," zobrala som si sklenený pohár a naliala tam čerstvú vodu.

,,Prišla som sa napiť."

,,Ja som sa prišiel tiež napiť," zdvihol pohár a upil si poriadny glg. Znechutene som zvraštila tvár. Na čo sa opäť krátko zasmial. Očividne ma dobrú náladu.