DARK SOUL

9

Potom ako na mňa vybehol som vôbec nemala chuť isť dole na obed. Celý čas od rána sa zašívam iba v izbe. Nemám chuť sa tam ukázať. 

,,Prepáč, že ruším ale nepôjdeš so mnou na obed? Samozrejme iba v tom prípade, že si ešte neobedovala," vošla do mojej izby Rose. 

,,Nemám nejak chuť sa tam ukázať," sklopila som zrak a ľahla si na posteľ.

,,Niečo sa stalo?" vzdychla som si a prikývla.

,,Rozprávala som sa s Reedom a dospeli sme k tomu, že navštívim gynekológa. Samozrejme tam nechcem isť. A asi sme sa tak trochu pohádali," prisadla si ku mne a chytila ma za ruku.

,,Každá sa s ním už pohádala. Tvrdíš že iba asi? Nechápem."

,,Áno lebo to ani tak celkom hádka nebola. Odmietla som po druhý krát a on zvýšil na mňa hlas, že je to rozkaz a odišiel," prikývla a vstala.

,,Ale dúfam, vieš že sa tu nemôžeš navždy zašívať a vyhýbať sa mu," som rada, že ďalej nerozoberá toho gynekológa. 

,,Viem. Pôjdeš potom so mnou po večeri do knižnice?" krátko sa zasmiala a súhlasila.

,,Tiež si tu knižku prečítala za jeden deň?" obidve sme sa na tom, aké knihomoľky sme, zasmiali.

Obed som vynechala a ani mi to veľmi nevadilo. Našla som tu nejaké laky na nechty.  A hľadala som tu aj tú kefku na zuby ale nie a nie ju nájsť. Musím sa opýtať Rose ona mi určite poradí.

Kedže čas večere sa blížil tak som sa trochu upravila či už po tej vonkajšej stránke, ale aj psychicky. Išla som do sprchy a obielka obyčajné čierne trochu väčšie tričko a k tomu som vyhrabala nejaké pohodlné rifle. V tom hrubom svetri mi začínalo byť horúco. Vlasy som sa snažila zapliesť do dvoch vrkočov. A aj si myslím, že sa mi to celkom podarilo.

Neskôr mi Rose zaklopala na dvere či už nepôjdeme a ja som iba s ňou súhlasila aspoň nepôjdem sama. 

,,To čo máš na rukách?"

,,Jáj to? To sú iba modriny. Nič to není," iba som ju uistila, že sa nemusí o mňa a moje zdravie báť. Je to iba modrina, ktorá aj tak zachviľu zmizne. 

Mali sme ešte päť minút a pomaly všetci začínali prichádzať. Ako nakoniec opäť prišli oni. Lucas, Reed a neznámi chlapík. Neznámi nebol lebo si ho živo pamätám. To je asi ten James, ktorý si sadá po pravici Lucasa.

,,Ahoj," pekne sa na mňa usmiala Lucy. Je asi jediná baba, ktorá sa mi tu pozdravila. Úsmev som jej obetovala.  

Zjavila sa tu Agáta a priniesla jednu a potom aj druhú misu polievky. Bola zelená. Moc sa mi nepozdávala pozerala som na ostatných ako bez slova si tu polievku naberali. Musela som sa zamračiť keď Mary si nabrala porciu a niečo sa jej to tam ťahalo v naberačke. Normálne sa mi tá polievka zhnusila.

,,Je to iba špenát. Je to dobré. Uvidíš sama," povedal Lucas mojím smerom. Nemo som prikývla a naďalej sledovala tu polievku. Rose a Lucy sa pri mne zasmiali. Prečo som sa cítila tak trápne a hlúpo?

Prišiel rad na mňa a všetci ma sledovali. Bolo to nepríjemne. A to ani nehovorím keď som sa chystala dať prvú lyžicu do úst. Musela som až Rose strknúť lakťom, aby na mňa tak nepozerala. Lucas mal pravdu. Naozaj je skvelá. 

Keď večera skončila tak sme sa s Rose pobrali opäť do knižnice. Krásne to tu vonia. Predsa čo je krajšie ako vôňa starých kníh?

,,Rose?" pri prezeraní kníh som prehovorila. Počula som si hmknutie na znak, že ma počúva. 

,,V mojej izbe som nenašla žiadnu zubnú kefku a pasta asi tiež tam není. Nevieš kde ju nájdem?"

,,Prepáč, ale v tom ti neporadím. Skús sa opýtať Reeda alebo Lucasa." ah len to prosím nie. Ale keď si chcem umyť zuby tak to musím urobiť.

Bolo nejak 8:47 p.m keď sme prišli na izbu si zaniesť knižku. Rose určite bude čítať a mňa čaká hľadanie Lucasa. Tak to sa fest teším.

Na chodbe druhého poschodia som stretla Lucy. Hneď som to využila.

,,Ahoj nevieš kde je náhodou Lucas?" opýtala som sa a najprv nechápala, ale potom sa usmiala.

,,Máš pekný hlas. A je v Reedovej izbe. Hrajú nejakú blbú hru. Veď poznáš chlapi sú ako deti." nad jej lichôtkou som sa trochu zapýrila. Ale snáď nebudem musieť ísť do Reedovej izby to ma radšej zabite. Od vtedy ako na mňa zvýšil hlas tak som sa na neho nepozrela. Nemôžem len tak tam napochodovať. Ale asi mi nič na výber neostáva.

Vybrala som sa teda ešte o jedno poschodie vyššie. Už na schodoch som počula ako sa zabávajú. Nechcela som im to skaziť. Nemám však na výber. Jemne som zaklopala a ozvalo sa hlasné ďalej. Opatrne som vošla a prekvapilo ma ako tam sedia a celý pohltený hrajú hru. Voda v pohároch a nejaké čipsy. Cítila som sa akoby som prišla do izby nejakých teenagerov. Boli iba v teplákoch a usmievali sa. Kiežby som mala nejakého súrodenca a takto sa spolu zabávali. Asi závidím. Ale keď si má Reed všimol tak mu ten úsmev klesol. A to ma mrzelo nechcela som im skaziť náladu.

,,Takže tak hej? Braček nepovedal si, že ju chceš pretiahnuť. Pff takéto informácie zatajiť." povedal Lucas a úsmev sa mu zväčšil. Debil..

,,Ale buď ticho. Veď sa na ňu pozri," ukázal na mňa a to ma teraz riadne zaskočil a urazil. 

,,Prišla som za tebou Lucas," povedala som a Lucas sa natešene zasmial.

,,Ty rozprávaš. Bože konečne dievča!" vstal a nebezpečne sa ku mne priblížil.

,,Tak čo potrebuješ?" žmurkol na mňa. Vyzeralo to komicky a keď si predstavte, že jeho brat neďaleko od nás sedel a pozoroval nás. Pokrútila som hlavou a usmiala sa na neho.

,,Potrebujem zubnú kefku a pastu. Rose mi povedala, že mám sa ťa na to opýtať." 

,,Ou to ma mrzí, ale kebyže niečo chceš tak som tu pre teba. Ale to ja nemám na starosti ja, ale môj podarený brat," prvú časť tejto jeho vety budem pre moje bezpečie ignorovať. Môj pohľad sa presunul na osobu za ním. 

,,Ježíš, ale viete človeku skaziť náladu," posťažoval si a vstal. Podišiel ku nejakej skrinke a zobral kľúče. Bol to riadny zväzok kľúčov. 

,,Poď." povedal a ja som nasledovala jeho nahý chrbát.