13

2.5K 128 17
                                    

Zobudil ma zvuk. Nejaký rachot? Neviem. Vstala som z postele a podišla ku dverám. Opatrne som ich otvorila. Ocitla som sa na chodbe. Zvuky sa tým pádom zosilneli. Prišla som až ku schodom. Zvuky som čo raz viac hlasnejšie počula. Ako náhle som zišla dole presne som vedela z kadiaľ pochádzajú. Obývačka. A to čo som videla ma zarazilo. Zvuky neboli zvukmi, ale skôr vzdychmi. Neverila som vlastným očiam. Nejaká žena vzdychala a ten druhý...Reed? Vážne až taký je? Doviesť si nejakú ženu do domu a rozdať si to s ňou v obývačke? To je vážne nechutné. Veď ma jedno celé poschodie pre seba. Chystala som sa už odísť, kebyže sa niekto neozve.

,,Máš pravdu je to nechutné. Ale ani špehovanie ľudí nie je dobré. Mohla by si sa dostať do problémov," keď som sa otočila predo mnou stál samotný Reed. Pozerá na mňa nevšímajúc si čo sa odohráva za nami. Zarazila ma však jedna vec to čo....

,,Mali by sme ísť," povedal a mne zastavil všetok prítok myšlienok. Už ani neviem čo som chcela povedať. Prikývla som a kráčala ku schodom. Avšak nevšimla som si a kopla do niečoho špicatého. Lodička, sakra! Zvuk odkopnutej topánky sa rozozvučal po celej miestnosti. 


Odrazu som bola pritlačená k stene a ani neviem ako. Bolo to také rýchle. Jednu ruku mal na mojom boku a druhá mu spočívala na mojich perách. Mal na nich položený ukazovák na znak toho že mám byť ticho. Naša vzdialenosť bola nebezpečne malá. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. 

,,Je tu niekto?" ozval sa drsný a udýchaný hlas. Až teraz som spoznala kto to je. Kto je ten muž. James tak to ty si to nechutné prasa. Bála som sa čo ak nás nájde? Zatiaľ čo ja som poslušne stála opretá o stenu s nehybným pohľadom na Reeda. Ten zatiaľ pozoroval situáciu. 

,,To sa ti iba zdalo. Nikto tu nieje a čo by tu robil? Veď každý spí." povedala ta žena. Potom už pokračovali tie zvuky. Je to trápne. Fakt netuším ako sa mu pozriem do oči. Som ale hlúpa a hlavne zvedavá.

,,Mali by sme vážne už ísť," prehovoril potichu. Aj by som niečo povedala alebo prikývla, ale nemôžem kedže stále ma ten prst na mojich perách. Až teraz som si uvedomila aká nízka som oproti nemu. Svoj pohľad presunul na mňa. Hľadel na mňa. Vyzeral ako keby ho niekto zhypnotizoval. Ukazovákom prešiel z pier až ku krku.  Odhrnul mi vlasy nabok a priložil tam ruku. Jemne mi prechádza palcom po koži. Až ma striaslo. Nevedno však z čoho jeho dotyku alebo toho pohľadu. Nemôže odtrhnúť zrak z môjho krku. Začínam sa báť. Musím ihneď odísť. Nadýchla som sa a prehovorila.

,,Prosím pusť ma. Chcem isť spať." zrazu akoby sa prebral. Pustil ma. Otočil sa, pomaly začal kráčať. Nasledovala som ho. Keď som už bola pri dverách tak sa zrazu ozval. 

,,Zajtra príď do mojej kancelárie," znova sa otočil a odišiel.


Hodila som sa do postele a bola rada, že už ležím. Frustrované som si vzdychla. To čo bolo? Nechápem túto situáciu. Toto všetko James, žena, Reed, špicatá lodička a znova Reed. Doteraz bol na všetkých nasratý s nikým sa nebavil. A zrazu si to tam napochoduje akoby nič. Horšie je na tom čo odo mňa chce. Bojím sa. Mám pocit, že chce hovoriť o Sarah a o tom všetkom čo sa stalo.


Keď som sa tak ešte raz nad všetkým takto zamyslela. Niečo  mi tu nesedelo. Ako Reed prišiel a povedal, že mám pravdu. Nepovedala som to nahlas. Ako vedel čo som si myslela ako vedel, že som myslela, že je to nechutné? A vtedy keď som sa ocitla natlačená na stene, ktorá bola od nás vzdialená? Ako to, že som tam bola tak rýchlo? Je to vôbec možné? No ja si to nemyslím. Zo všetkého som tak zmetená. Musím sa ho na to opýtať.  Neviem čo sa to tu deje.

DARK SOULWhere stories live. Discover now