DARK SOUL

32

Všade naokolo mňa sa všetci zabávali. Tak prečo by som nemohla aj ja? Pocítila som na sebe pohľad. Otočila som sa a pri soche sa opieral Reed. Talia tancovala so Samom a ku mne sa pristavil záhadný chlapík. Tie čierne oči, ktoré ma zopár krát prenasledovali. Bol celý v čiernom. Dokonca aj jeho košeľa mala čierny odtieň. 

Chcela som sa od neho dostať čo najďalej. Ale skôr ako som sa stihla vzdialiť, mi chytil zápästie. Tak silno až sa mi zaslzili oči. Pozrela som sa do tých čiernych a prázdnych očí. Nevyčítala som z nich nič. Svojou upírou rýchlosťou sa so mnou premiestnil niekde inde. Preč od hluku a od ľudí. Boli sme v knižnici. Pustil ma a strkol. Stúpila som si pri tom na svoje šaty a tak padla na zem. Približoval sa a ja som sa po sediačky pomaly, ale snažila som sa hlavne čo najrýchlejšie od neho vzdialiť. No nepodarilo sa mi to. Dotkol sa môjho krku a prinútil ma tak za jeho "pomoci" vstať. Keď som bola na nohách, krk mi zovrel ešte silnejšie čím mi sťažil dýchanie. 

,,K...kto si?" vyšlo to zo mňa tak nečakane až som sa čudovala, že som niečo také vôbec dokázať vysloviť.    

,,Matt. Konečne ťa vidím zblízka," zasmial sa a prezeral si moju tvár. Zrazu sa zamračil a pokrútil hlavou. Neviem kto to je, ale asi to v hlave nemá v poriadku. 

,,Nechápem čo na tebe vidí," opäť pokrútil hlavou a zamračil sa. 

,,Si obyčajná. Si iba úbohý človek," pri slove človek sa ešte viac zamračil.

,,Aurore som vravel, že Reed nestojí za nič a nie je ten pravý. No a čo? Nepočúvala ma. Liezla do jeho zadku, robila všetko čo potreboval. Všade s ním chodila a obetovala mu všetok svoj čas. A on? Zoberie úbohého človeka na nejaký posratý večierok plných upírov. Myslel si, že sa mu to prepečie? To čo spôsobil svojím úbohým činom a tým ako trápi moju malú sestričku?" on je bratom Aurori? Chce ma potrestať iba kvôli tomu, že tu som? A že som človekom? Ledva už dýcham a neviem ako dlho ešte takto vydržím. Opäť pokrútil hlavou. Ma nejaký krč alebo čo?

Otvorili sa dvere čo spôsobilo trošku hluk. Matt sa otočil smerom odkiaľ prichádzal zvuk a tým mi aj trochu uvoľnil ruku na mojom krku. A ja som sa viacej nadýchla.

,,Okamžite ju pusti!" započula som hlas Reeda. 

,,No konečne. Trvalo ti to celkom dlho," zasmial sa, opäť. Počula som až ku mne ako Reed zavrčal. Dochádzala mu trpezlivosť.  

,,Pusť ju! Už to viac krát nezopakujem! Máš poslednú možnosť," otočil sa na mňa Matt a na tvári mal šialený úsmev. Odhodil ma plnou silou do najbližšej police s knihami. Následne som dopadla na studenú dlážku. Polica sa kývala a myslela som si, že sa zvalí na mňa. Chvála bohu sa tak nestalo. No pár kníh na mňa popadalo. Keby len pár. Bolo ich určite viac než desať. Svojou veľkosťou a hrúbkou ma priklincovali k podlahe a mne sa jemne zatočila hlava. Bezvládne som ležala a pozerala na scénku boja predomnou. Ucítila som pramienok krvi ako mi steká po čele. Nebola som schopná žiadnej emócie. Bolela ma hlava no ja som aj tak vnímala boj, ktorý sa odohrával. Zbadala som, že do miestnosti vstúpili nejaký muži. Neviem kto to bol lebo mne sa zakrútilo v hlave a videla som už hmlisto. 

,,Vydrž chvíľku, už som u teba." 

To bolo posledné čo som počula.  Počula som to v hlave. V hlave? Zavrela som oči a pocítila ako ma niekto zobral na ruky. 

...Z pohľadu Reeda...

Videl som ako tancovala s Táliou. No potom sa pridal ku ním Samuel. Z môjho premýšľania ma prebrala až Lucy, ktorá sa u mňa zastavila. Vyzerala dobre a šťastne. 

,,Tak užívaš si večierok?" opýtala sa ma.

,,A ty?" pozrel som sa na ňu s nadvihnutým obočím. 

,,Vieš že aj áno? Zrobil si tu tento rok rozruch," zasmiala sa a prešla pohľadom po ľuďoch. 

,,To asi a..." 

,,Kde je Allison? Nestála náhodou tam?" prerušila ma. Ale ako to hneď dopovedala môj pohľad preskúmaval každého jedného človeka v tejto miestnosti. No nikde nebola. To snáď nie je možné! Celý deň tu na ňu dávam pozor a teraz mi len tak unikne z dohľadu? 

,,Kurva," zahrešil som potichu a išiel na opačnú stranu miestnosti. Ešte som sa obzrel na Lucy a ona iba prikývla. Išla pohľadať Lucasa a sama ju potom pohľadať. Sú tu niektorý taký ľudia, ktorí ma moc nemajú radi. A momentálne každá žena by jej najradšej vyškriabala oči. No čo ženy sa o mňa bijú.   

Keď som ju nenašiel tu tak musí byť niekde inde. Vyšiel som z miestnosti a zacítil miernu vôňu parfumu. Je jej. Som si tým stopercentne istý. Nasledoval som vôňu, ktorá sa pomaly vytrácala.

Došiel som pred veľké dvere. Silno som ich otvoril už som nemal náladu sa hrať na mačku a myš. Už ma nebaví niekoho hľadať. Len dúfam, že je v poriadku. Ako som otvoril, ten človek sa na mňa pozrel svojimi čiernymi očami. Potom som zbadal za ním ju. Držal ju za krk, ktorý jej až prisilno zvieral. Videl som ako mierne dýcha. 

,,Okamžite ju pusti!" zakričal som. Zasmial sa a pokrútil hlavou. 

,,No konečne. Trvalo ti to celkom dlho," mierne som zavrčal. No dobre, celkom dosť nahlas, aby ma dobre počul. Nemal som náladu na jeho skurvené hry. 

,,Pusť ju! Už to viac krát nezopakujem! Máš poslednú možnosť," upozornil som ho posledný krát. Šialene sa usmial a otočil k Allison. Silno ju odhodil do jednej z políc plných a dosť hrubých kníh. Letmo som sa na ňu pozrel ako sa chúli na zemi a ako si udrela hlavu. Keď som sa s vražedným pohľadom pozrel na Matta opäť som zavrčal. Rozbehol sa smerom ku mne. On si naozaj myslí, že ma porazí? Som starší, silnejší a oveľa skúsenejší. Boj sa začal.

Kľačal som na jeho hrudi. Ruku som mal položenú na jeho krku a zvieral ho ako to on robil Allison. Tlačil som čím viac tým silnejšie. Prešla mnou vlna znechutenia a zlosti. Niekto ma chytil za rameno a odtlačil od neho. Keby neprišli asi by som ho zabil. V tom momente som si spomenul na Allison. Ani neviem kedy a jak, ale boli sme na úplne inej strane knižnice.

,,Vydrž chvíľku, už som u teba," povedal som v mojich myšlienkach, ktoré boli smerované ku nej. Neviem či to počula. Neviem či dokážem takto komunikovať aj s človekom. 

Pribehol som ku nej a zobral som ju do náruče. Čo najrýchlejšie som išiel do našej izby a položil ju na posteľ, zavolal som miestnemu doktorovi a čakal.  

   

Nová časť je na svete ♥ čo na ňu hovoríte? Dúfam, že ste dnes prežili krásny deň plný radosti.