DARK SOUL

38

...Pohľad Allison...

Pri mojom pohybe posteľ nepríjemne zavŕzgala. To mi pripomenulo, že som niekde kde to nepoznám. Keď som otvorila oči ocitla som sa v nejakej bielej miestnosti. Nikto tu nebol iba ja. Ležala som a nejaká hadička mi trčala z ruky. Priesvitná tekutina mi postupne stekala cez hadičku až do mojej ruky. Opatrne som sa posadila, snažila som sa spomenúť čo sa presne stalo. Nájsť dôvod prečo som tu. Vyzerá to tu ako v nejakej nemocnici. Cez okno prenikalo slabé svetlo. Slnko nežiarilo, ale bolo skryté pod mračnami oblakov. Pri pohybe, ktorý som vykonala tým, že som sa pozrela von oknom, spôsobila som si bolesť. Pichľavú a štipľavú bolesť som ucítila na mojom krku. Ruku som si premiestnila na zdroj bolesti. Opäť som mala jednú časť môjho tela zabalenú do obväzu. V tom sa mi odohrala hrôzostrašná scéna. Akoby sa to stalo teraz. Moje malé telo opreté o stenu a krvilačný pohľad Reeda. Pocit ako jeho ostré tesáky sa vryli pod moju kožu a pomaly vysali moju krv. To ako som nemohla sa udržať na vlastných nohách. Bola som bábkou v Reedových rukách. 

Celá zhrozená z toho čo sa stalo som si utrela slzu na mojom líci.  Predýchavala som krutú realitu a snažila sa upokojiť. Veď nič sa také nestalo...žijem a to je podstatné nie? Síce neviem čo sa teraz bude diať. Kde je Reed a pokúsi sa to zopakovať? Chcel, aby som bola mŕtva? Alebo to je nejaká cena za to, že bývam v jeho dome a pod jeho strechou? Mám veľa otázok ohľadom toho. Ľutuje to aspoň trošku?   

Zo zamyslenia ma vytrhla nejaká žena, ktorá vošla do tejto izby. Keď ma zbadala ako sedím a ako sa na ňu dívam tak hneď aj odišla. Nepochopila som. Zľakla sa ma? O necelú minútu do izby vtrhol Lucas. Chvíľu na mňa pozeral, ale potom si prisadol ku mne. 

,,Ako sa cítiš?" spýtal sa starostlivo.

,,Je mi dobre," trošku som mu zaklamala. Nechcem, aby sa kvôli mne trápil. Vidím ako mu je ľúto čo sa stalo. 

,,Naozaj?" 

,,Áno," usmiala som sa aj keď môj krk protestoval. Opäť ma nepríjemne zaštípalo na mieste rany.  

,,Vieš čo sa stalo?" bála som sa, že sa na toto práve opýta. Jemne som prikývla, aby ma krk nezačal ešte viac bolieť. 

,,A povieš mi čo sa presne stalo?" 

,,Reed ti to už určite povedal," nechápem prečo chce to odo mňa vedieť. Myslí si, že som zabudla a skúša ma?

,,S ním sa momentálne nerozprávam." 

,,Stalo sa to všetko rýchlo. Povedal, aby som odišla. Mala som isť preč, ale ja som ho neposlúchla, zostala som stáť na mieste. Videla som ako sa ku mne blížil, ale nič som neurobila. Mohla som...potom ma iba pritlačil o stenu a stalo sa. Bolo to hrozné nenúť ma na to spomínať aj keď sa tejto spomienky už nikdy nezbavím," zobral si ma do objatia a objal ma.

,,Prepáč, mal som sa spýtať či chceš o tom hovoriť," vymanila som sa z jeho objatia a pozrela na neho. Bol smutný a nahnevaný.

,,Nedávaj si to za vinu Allison. Opisuješ to čo sa stalo akoby to bola tvoja vina," možno ma aj pravdu. Dávam si to za vinu?   

,,Nerozmýšľaj o tom. Radšej si ešte pospí. Potrebuješ to," s týmito slovami opustil miestnosť a odišiel. Opäť som tu bola sama.

...Pohľad Reeda...

Prešiel deň. Neviem ako je na tom. Výčitky ma zožierajú úplne. S Lucasom a Lucy som sa nevidel od vtedy. Vynechal som spoločnú večeru a vynechám aj túto. Nepotrebujem vidieť ich pohľady.